Varovný tón z Budapešti?

Podľa OBSE je maďarský zákon možným zdrojom konfliktu

„Bez Maďarov môže byť náš kontinent iba okyptenou Európu,“ povedal vlani v máji v súvislosti so zákonom o štatúte zahraničných Maďarov maďarský premiér Viktor Orbán. Nebol to jeho jediné nacionalisticky ladené slová. Keby takto nahlas rozmýšľali všetky európske národy, na integráciu by sme mohli zabudnúť. Toľko na úvod. Rozhodnutia Benátskej komisie Rady Európy a Európskeho parlamentu o budapeštianskom krajanskom zákone si aj Rumunsko, ktoré podalo podnet na jeho analýzu, aj Maďarsko, ktorého sa to dotýka, vysvetlili po svojom: každý z nich má vraj pravdu. Rumunská strana však nekompromisne zotrváva na pôvodnom stanovisku, podľa ktorého je prijatie zákona zbytočné, protirečiace podpísanej Základnej dohode o priateľstve, vytvára priestor na diskrimináciu na etnickom základe a ochladzuje dobré susedské vzťahy. V pondelok rumunský minister vnútra Ioan Rus zo sedmohradského mesta Kluž dokonca obvinil Budapešť z toho, že sa nepriamo snaží získať hospodársku kontrolu nad Sedmohradskom a podnecuje federalizáciu tohto regiónu, kde žije okolo 1,6 milióna Maďarov.

V Sedmohradsku sú totiž okresy (Harghita, Covasna) s väčšinovým maďarským obyvateľstvom, kde miestni Rumuni na svoju nemaďarskosť doplácajú. Chystaný zákon by takýto stav prehĺbil, lebo podľa Bukurešti jeho cieľom je maďarizácia obyvateľstva a povzbudenie ľudí, aby sa prihlásili k maďarskej národnosti z ekonomických dôvodov, ktoré im Maďarsko veľkoryso sľubuje. Minister Rus tvrdí, že rumunský štát môže stratiť autoritu nad prevažne maďarskými oblasťami a obáva sa, že Budapešť by na základe uvedeného zákona mohla mať spolusuverenitu nad Transylvániou. Rumunská vláda, nahnevaná, že si ju maďarská strana nepozvala na konzultácie počas prípravy zákona, už viackrát dala najavo, že nepovolí platnosť legislatívnej normy, ktorá priznáva mimoriadne práva Maďarom na území Rumunska. Ako vyhlásil Ioan Rus, Rumunsko nesmie pripustiť, aby sa Rumuni alebo Maďari z Transylvánie stali objektom obchodovania medzi Budapešťou a Bukurešťou. Najmä keď sporný zákon by mal pri svojom uplatnení dlhodobé účinky a mohol by byť príčinou prekresľovania etnických máp v tomto regióne.

Zo všetkých susedných krajín Maďarska je Rumunsko jediné, ktoré tento spor zinternacionalizovalo. Slovensko, Ukrajina, Juhoslávia a Chorvátsko (Slovinsko a Rakúsko sú skôr pasívni) riešia túto záležitosť s Budapešťou na bilaterálnom základe, dávajúc najavo nespokojnosť s diskriminačným dopadom zákona, ktorého duch oživuje spomienky na Trianon. Najväčšou chybou Budapešti bola uponáhľanosť s akou bol zákon pripravený, bez toho, aby sa citlivo zvážili reminescencie susedných národov na bývalú maďarskú expanziu a nacionalizmus. Zákon treba vnímať aj v politickej rovine (alebo najmä?) pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami v Maďarsku. Socialisti získavajú prevahu a pravica potrebuje každý lákavý tromf. Zákon o zahraničných Maďaroch ním určite je. Niet divu, že najmä Slovensko a Rumunsko, kde sú najpočetnejšie maďarské menšiny, zo strachu z možnej destabilizácie regiónu strednej Európy, vyvíjajú diplomatickú kampaň (hľadanie politickej podpory v ČR, Poľsku, Rakúsku, EÚ, atď.) za vytvorenie širokého medzinárodného bojkotu voči maďarským snahám o vytváranie „vyvolených“ na báze etnicity.

Maďarská strana rumunské obavy a obavy ostatných krajín vyvracia a bráni sa svojím právom na starostlivosť o vlastnú menšinu v zahraničí a právom liberálneho trhu. Podľa maďarských politikov je cieľom zákona cezhraničné znovuzjednotenie maďarského národa, poskytnutie pomoci krajanom spoza hraníc v tom, aby mohli zostať na rodnej zemi a tam vytvorili vlastný malý maďarský svet. V pondelok však v rumunsko-maďarskej „ťahanici“ o zákon zaznel nový tón, ktorý budí pozornosť aj iných štátov. Tón nie práve upokojujúci. Maďarská ministerka spravodlivosti Ibolya Davidová v tom istom meste (Kluž) povedala, že Maďarsko podmieňuje svoju podporu rumunským integračným ambíciám do EÚ a NATO vytvorením mierovej atmosféry medzi oboma krajinami. Keď z tohto vyhlásenia snímeme obal diplomatického slovníka, vyznieva to skoro ako hrozba. My, Maďari, už členovia NATO a pokročilejší kandidát v príprave na vstup do EÚ podporíme integračné ambície vás Rumunov, iba ak bude pokoj medzi nami. A pokoj nebude, kým budete kritizovať náš zákon o krajanoch. Pritiahnuté za vlasy? Dúfajme. Ale podobné slová môžu byť raz adresované aj Slovensku a iným krajinám...

A nakoniec nesmieme zabúdať, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) takisto v pondelok sa kriticky vyjadrila o spomínanom maďarskom zákone a označila ho za potenciálny zdroj konfliktu.

(jnk)