|
|||||||||||||||||
Streda 31.Októbra 2001 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kto žije z heroínuPodiel Afganistanu je 75 % Export drog je hlavným vývozným artiklom tak Talibanu, ako aj Severnej aliancie, uvádza OSN vo svojej správe. Financovanie zbraní oboch je totiž podľa nej postavené na obchodovaní s ópiom, hašišom a heroínom. Bez týchto komodít by režim v Afganistane už dávno bol históriou. Chudobný Afganistan totiž nemá žiadne prírodné bohatstvo. Táto krajina je už dvadsať rokov v stave vojny. Z niečoho sa musí financovať. V roku 1999 sa Afganistan podieľal na 79 percentách celosvetovej výroby ópia. Pred vojnou bolo 85 percent z 23-miliónového Afganistanu farmárov. Tí na ploche 2,6 milióna hektárov pestovali hospodárske plodiny, dnes úrodné polia premenili na plantáže s makom. Ekonomika zameraná na výrobu potravín sa preorientovala na ekonomiku výroby ópia. Po stiahnutí ruských vojsk v roku 1989 sa v Afganistane vyprodukovalo iba 35 percent vo svete vyrobeného ópia, desať rokov pred tým to bolo okolo 12 percent. Farmári zistili, že pestovanie maku je výnosnejšie ako pestovanie nejakých iných kultúrnych plodín. Rozmach drogového priemyslu pozitívne ovplyvnil infraštruktúru tejto krajiny. Začali sa budovať cesty, skvalitnil sa transport, komunikácie a vojenské základne. Islamské náboženstvo však veriacim zakazuje užívanie alkoholu a akýchkoľvek drog. Napriek tomu beznádejnosť a bolesť žien nad stratou manželov, synov a ďalších členov rodiny doháňa aj ich k užívaniu drog. No treba dodať, že veľa z nich prišlo aj o časti vlastných končatín pri našliapnutí na mínu, ktorých je v Afganistane neúrekom. Ópium je tak jediným liekom proti akejkoľvek Koľko sa ujde Talibanu z celkovej produkcie ópia a heroínu? Na začiatku platí pre farmárov tzv. 10-percentná agrárna daň a potom je to 20-percentná náboženská daň. OSN odhaduje, že v roku 1999 sa v Afganistane vyrobilo 4600 ton ópia v hodnote takmer 400 miliónov dolárov. Do pokladnice Talibanu sa takto dostalo vyše 115 mil. USD. Najväčšie zisky však idú do vreciek medzinárodných sprostredkovateľských gangov. Za jedno kilo ópia, ktoré predal afganský farmár dílerom, dostal 540 dolárov. V Severnej Amerike sa kilo ópia prevedeného na heroín predáva za 450-tisíc dolárov. OSN použilo proti Talibanu rôzne sankcie, takže ako sa odhaduje, v minulom roku výroba spadla zo 79 na 75 percent celosvetovej produkcie. Nejde tu však o skutočný stav. Veľa ópia totiž čaká na kupcov v tajných skladoch. No nielen Taliban sa podieľa na vývoze týchto drog, prsty má v tom namočené aj Severná aliancia. Na území kontrolovaným povstalcami sa pestuje takisto mak. Aliancia takto môže odolávať Talibanu, z výroby ópia má veľké finančné príjmy. Takže jedni ako aj druhí využívajú drogy na nákup zbraní a munície. Vladimír Švač Montreal |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |