Zdravotníctvo očami pacienta

Starostlivosť je odzrkadlením našich ekonomických problémov

Ešte stále sme si nezvykli domáhať sa toho, na čo máme skutočný nárok a čo sme si vo svojich odvodoch dávno zaplatili. A nielen v nich. Napríklad pri takej zdravotnej starostlivosti. Najčastejšie sa opakujúce výhrady pacientov, ktoré súvisia s neštátnym zdravotníctvom, sa týkajú niektorých súkromných stomatologických ošetrení. Charakterizujú ich opakovane vypadnuté biely plomby, obavy či nechuť reklamovať nevydarené protetické práce. Za svoje peniaze by človek mal očakávať, a najmä dostať v prvom rade kvalitu. U nás je však málo takých, ktorí sú ochotní domáhať sa svojho práva v stavovských organizáciách, v komorách. Zvyčajne radšej meníme lekára. Nemusí to vždy súvisieť s nízkym právnym vedomím, postoj našich pacientov jednoducho charakterizuje nechuť chodiť po úradoch. Svoj čas si mnohí z nás cenia na viac. Aj v zdravotníctve, ako v každej inej profesii, všetko závisí od ľudí. Pri anketách, v ktorých možno upozorniť na nedostatky, mnohí opýtaní majú najväčšiu radosť z garantovanej anonymity. A nemusí ísť práve o úplatky. O tých sa nezainteresovaní najviac dozvedia v hromadnej doprave či na podobných diskusných fórach. Ministerské či vládne programy „Čisté ruky“ a „Boj proti korupcii“ vyšli

na posmech

najmä po zverejnení údajov získaných prieskumnou formou. Dávanie obálok odborníkom po operácii alebo inom zákroku sa považuje za prejav vďaky, aj keď v konečnom dôsledku pripomína legalizovanie úplatku. Ak sa operácia vydarí, berie sa to ako prejav odmeny významnému, schopnému odborníkovi. Aj keď by ho mal vlastne odmeňovať ktosi iný a profesor by na také čosi nemal byť odkázaný. U nás však je. Stačí si spomenúť na cenu bytov či „úspechy“ bytovej politiky. Protesty jednej skupiny sa u nás objavili v súvislosti s určitým druhom preventívneho očkovania proti ochoreniu a postojom Všeobecnej zdravotnej poisťovne k nemu. Akú šancu má však veci znalý človek, ktorý by chcel ovplyvniť rozmiestňovanie peňazí v rezorte napríklad tak, aby šlo viac peňazí na úsek špecifickej prevencie. V civilizovaných krajinách je snaha zavádzať do očkovacej praxe kombinované vakcíny (sprevádza ich menšia traumatizácia dieťaťa, nižšie náklady na injekčný materiál, zníženie počtu návštev rodičov s dieťaťom v ambulancii) miesto hromadných, plošných nákupov liekov či

drahej techniky,

ktorých význam je v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach diskutabilný? U nás sú totiž problémom vysoké ceny kombinovaných vakcín, ktoré nedovoľujú včleniť ich bežne do imunizačného programu. No nie sú ním mnohé postupy v rezorte, pri ktorých vyleteli financie, obrazne povedané, nenávratne von oknom. Priemerne inteligentný človek si bez problémov odpovie na túto otázku sám. Prejavy nespokojnosti a konštatovania, že rezortu chronicky chýbajú peniaze a treba v ňom urobiť naozaj zásadné systémové zmeny, sú už obohratou pesničkou. Podstatné však je, že pozitívne zmeny neprichádzajú. Aj keď je všeobecne známe, že súčasný systém financovania zdravotníctva je neudržateľný, podľa niektorých hlasov dokonca rozvrátený. Pacient sa v zdravotníckych zariadeniach, napríklad priamo pri hospitalizácii, dozvedá, čo nemocnici chýba. Vysvetlenia takejto „priority“ zdravotníctva sa zatiaľ nedočkal. Určite však príde na rad v predvolebnom boji aj s inovovanými sľubmi.

Ľudmila Koníková