Odvaha, ktorej chýba jasné definovanie

Bolo to bezprecedentné rozhodnutie, ale vyžiadali si ho okolnosti. Každoročná týždňová rozprava VZ OSN (so začiatkom vždy v tretí utorok v septembri), na ktorej mal po prvý raz vystúpiť prezident USA G. W. Bush a zdôvodniť, prečo sú USA najväčším neplatičom do pokladnice svetovej ustanovizne, sa posunula až na tento týždeň. Pravda, tiež pre bezprecedentné teroristické útoky na ciele v USA. Do tretice, pre bezpečnosť sa na rozprave bezprecedentne nezúčastňujú premiéri a prezidenti 189 členských krajín, ale len veľvyslanci pri OSN.

Všetky témy, ktoré VZ OSN každoročne rozoberá, sa dostali do úzadia. Od pondelka denne asi dvadsať rečníkov zdôvodňuje potreby boja proti terorizmu. Hoci sa za tých pár dní prijalo niekoľko vyhlásení opierajúcich sa o záväznú rezolúciu BR OSN o boji proti terorizmu a potrebe vytvorenia globálnej koalície proti tomuto moru 21. storočia, rozprava neposunula ďalej napríklad potrebu presného definovania terorizmu, o záväzku čo najskôr ratifikovať zmluvy o chemických a biologických zbraniach ani nehovoriac. Odkryla však paradoxy.

Jedným z nich je práve definícia terorizmu. Ako poznamenali zástupcovia arabských krajín, kým nebude presne definované, čo je terorizmus a kto je jeho podporovateľom, do jedného vreca sa budú hádzať aj tí jednotlivci či spoločenstvá, ktorí legitímne bojujú za sebaurčenie, a to či už spod koloniálnej nadvlády alebo okupovania cudzími vojskami. Palestínsky príklad je len jedným z nich.

Druhým je otázka zákazu zbraní hromadného ničenia, resp. ratifikácia dohovorov všetkými krajinami. Kým sa o terorizme bude hovoriť vo všeobecnej rovine bez stanovenia pravidiel boja proti nemu, môže jedna či druhá strana toto vákuum využiť. V neprospech celého ľudstva.

Tretím paradoxom je, že až útoky z 11. septembra otvorili otázku zákazu financovania teroristických hnutí, „možnosti poskytovania informácií, techniky, výcviku, financií a zbraní“ (americký predstaviteľ J. D. Negroponte). USA však doteraz napríklad nestavali ani doma, ani v zahraničí túto podporu mimo zákon. A to napriek tomu, že doteraz bolo prijatých záväzne 12 zmlúv a protokolov OSN o boji proti medzinárodnému terorizmu. To, že USA priškrtili finančný kohútik 27 organizáciám a jednotlivcom, o ktorých vedia, že majú spojitosť s bin Ládinom (hlavným podozrivým), je krokom, ktorý mal prinajmenšom nasledovať už po útokoch na Veľvyslanectvá USA v Keni a Zimbabwe v roku 1998.

S tým je spojený aj štvrtý paradox, ktorý v utorok doma načrtol britský premiér T. Blair. Išiel ďalej ako šéf obrany USA D. Rumsfeld, že „Taliban zaplatí vysokú cenu“, a uviedol, že „ak dôjde k zvrhnutiu Talibanu, medzinárodné spoločenstvo sa postará o to, aby budúca afganská vláda mala široký politický základ“. Je zrejmé, že k zvrhnutiu by došlo vojenskou akciou USA a ich spojencov. Vojenské zvrhnutie vlády (lebo Taliban je vládou v Afganistane) je dosť nebezpečné porušenie medzinárodného práva, rovnako ako je nebezpečné rozhodnutie G. W. Busha poskytnúť 170 mil. USD teraz a 100 mil. USD do konca roka protitalibanskej Severnej aliancii na tento účel. Pretože boli to práve USA, ktoré vyzbrojili mudžahídov (neskorších prívržencov Talibanu), a nielen raketami Stinger proti ruským vrtuľníkom, čo pomohlo k zvratu vývoja situácie v Afganistane.

Rovnako piatym paradoxom, na ktorý rozprava zabúda, je, že „boj za základné právo - na ľudský život a bezpečnosť“ (Annan) nebude OSN schopná zaručiť. Jej pokladnica zíva prázdnotou. Hoci USA prisľúbili splatiť 582 mil. USD, ich dlh by stále dosahoval 1,361 mld. USD. OSN potrebuje na akcie tento rok 1,1 až 2,7 mld. OSN si však už minulomesačný deficit vyše 70 mil. USD vypožičala z fondu na mierové operácie... Hoci ozbrojené sily použila podľa Charty OSN v histórii zatiaľ len v prípade Vietnamu (inak ide o mierové zbory), prázdna pokladnica bude mať jediný výsledok: ak BR OSN rozhodne o vojenskej akcii proti terorizmu, bude ju mať pod kontrolou NATO ako oblastná dohoda 19 členov (podľa Charty OSN). Hoci precedens v suplovaní sme tu už mali, je to dosť nebezpečné.

Slávka Blazseková