Črtajú sa pozície

Peter Kasalovský

Podľa jedného z aktuálnych a štandardných, teda rešpektovateľných prieskumov volebných preferencií, by vyše pätnásť percent občanov nevolilo, desať percent je nerozhodnutých a pre tri-štyri percentá parlamentné voľby nie sú nijako významné. Okrem nárastu nevoličov a pokračujúcej absencie SDĽ medzi tými stranami, ktoré by nemali mať problémy so vstupom do NR SR, tak v prieskume nie je vôbec nič prekvapujúce.

HZDS je stále síce lídrom peletónu, ale aj podľa tohto prieskumu jednoznačne odkázaným na silného koaličného partnera. Menej ako rok pred parlamentnými voľbami nemá HZDS také pozície, žeby sa javilo ako vládny líder. Nie je však vylúčené, že HZDS si nemôže do volieb pripísať „chýbajúcich“ päť-sedem percent preferencií. Len tridsaťtri-päť percent preferencií by už naznačovalo, že by sa mohlo samo dostať k vládnej moci.

Vládne výsledky sú pre značnú časť občanov a tých nevoličov, nerozhodnutých a spravidla nevyužívajúcich svoje volebné právo, pomaly takým strašiakom, akým je verklíkovsky šírený profil HZDS z dielní jej preferenčne veľmi vzdialených protivníkov. Tí sa sústreďujú ako pred minulými parlamentnými voľbami na to, čo by sa stalo, keby HZDS opäť vládlo, a nie na ozrejmovanie doterajších výsledkov a svojich názorov, zámerov a programov.

SDKÚ sa pohybuje na hranici dvanástich percent preferencií, ale tiež môže získať, pokiaľ bude vskutku kultivovane a bez zdvihnutého obočia komunikovať s občanmi práve o príčinách slovenskej reality. Najväčšie rezervy má v tomto jej posila z DS, ktorou je vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Nemal by sa vyhýbať stálej diskusii s voličmi, pričom by mohol potlačiť SDKÚ vyššie, ba možno pred SMK, Smer a hneď za HZDS.

Po troch rokoch sa vládna koalícia dostala do pozície, že väčšina jej subjektov je priam nemilovaná a nechcená. Koalícia okrem SMK je už bez pôvodných mandátov a voličskej podpory. Je fakt, že SDK nejestvuje, pričom SDKÚ spolu s KDH majú stále o šesť percent preferencií menej ako „päťkoalícia“ v roku 1998. Ostatné jej subjekty sú mimo hry. SDĽ je so 4,1 percentami preferencií pod hranicou zvoliteľnosti a SOP je v rozklade.

V súčasnosti je zbytočné meditovať o tom, kto a s kým sa spojí po voľbách. Podstatné je, ako sa bude vyvíjať ekonomika a sociálne veci a vnímanie toku či prelievania sa nových hlasov. Treba mať na pamäti aj to, že vnútropolitické kvasenie by mohli dramaticky skomplikovať udalosti zahraničné, pričom nemožno vylúčiť určité a povedzme nevyhnutné oklieštenie občianskych práv a demokracie terajšou výkonnou mocou.

Vytvorenie väčšiny po budúcich voľbách bude buď jednoduché, t. j. záležitosťou HZDS, alebo zložitejšie ako doteraz, pokiaľ si za rokovací stôl budú musieť sadnúť všetci ostatní. Túto jeseň to vyzerá tak, že do parlamentu má najbližšie sedem strán: HZDS, Smer, SMK, SDKÚ, KDH, SNS (alebo Pravá SNS) a ANO. Je zrejmé, že viac strán v Národnej rade SR by bolo prekvapením, ale súčasná popularita o necelý rok nemusí byť realitou.

Z vyše sto registrovaných politických strán, resp. hnutí sú životaschopné štyri, ďalšie dve-tri podmienečne a jedna-dve by sa ešte mohli chirurgiou oživiť. Tieto strany budú mať zodpovednosť za SR. Ostatné si vypísali svojím politikárčením a zahľadenosťou do seba samých úmrtné listy alebo sú mimo reality a lížu si rany po vnútornom boji, vykazujúc horúčkovité ochorenie, pričom sa spoliehajú na zázrak rovný voličskej zvrátenosti.

Peter Kasalovský