V mnohých záležitostiach vystupujeme síce ako konkurenti, ale ako Európania máme aj spoločné záujmy. V prvom rade a pod vplyvom globalizácie si všetci musíme uvedomiť, že európski podnikatelia sú na jednej lodi. Rozhodujúci problém, ktorý by mali priemyselné komory európskych štátov riešiť, je definovanie spoločných záujmov Európy ako ekonomického priestoru. V tom by sme nemali pôsobiť navzájom konkurenčne, ale skôr v symbióze a konkurenciu využívať na to, aby bola Európa ako celok schopná uspieť v globálnom ekonomickom boji. To považujem za rozhodujúce. V rozhovore pre Hospodársky denník predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók ďalej zdôraznil, že z hľadiska potrieb podnikov ide hlavne o to, ako sa dajú lepšie využiť moderné informačné technológie na rozvoj podnikania, do akej miery budú znižovať transakčné náklady a ako dokážeme znížiť riziko podnikania. Avšak na druhej strane moderné technológie a najmä informačné riziko podnikania zvyšujú, lebo dnes sú o. i. aj takí surferi, ktorí sa dokážu dostať až do systémov Pentagónu. Pri meniacej sa rovnováhe síl musí ísť európskym podnikateľom o vážnosť Európy v rámci ostatného sveta. Vieme, že existujú rozličné názory na to, do akej miery samotná EÚ si po rozšírení zachová svoju progresívnu dynamiku v konkurencii oproti americkému trhu a producentom, ale z hľadiska budúcnosti aj oproti juhovýchodnej Ázii. Ide aj o to, do akej miery ešte poznatkovo dokáže táto ekonomika obohacovať a ovplyvňovať celkovú ekonomiku sveta. Bude teda potrebné zamyslieť sa nad pozíciou európskych firiem proti ostatným firmám.
Podľa P. Mihóka bude zaujímavé aj hľadanie rovnováhy medzi priemyselnou expanziou a zachovaním zdravého životného prostredia. Rovnováha síl, ako hovorí, znamená aj rovnováhu medzi životným prostredím a ekonomikou. Nevylučuje, že pod vplyvom udalostí, ktoré sa stali v USA, sa otvorí aj otázka bezpečnosti podnikania. Lebo prípad WTC v New Yorku, do ktorého narazili samovrahovia s civilnými lietadlami, ukázal, aké nebezpečné je pracovať vo finančných firmách, ktoré sídlia vo veľkých budovách. Tie síce majú perfektnú infraštruktúru, ale v zásade sú veľmi zraniteľné. Okrem komerčného rizika, ako sa ukazuje, vystupuje čím ďalej tým viac do popredia aj osobné riziko podnikania, konštatuje predseda SOPK.
