Otázne Cyklotrónové centrum

Máme prísnejšie kritériá radiačnej bezpečnosti ako EÚ

„Mohol som porovnať výsledné parametre radiačnej bezpečnosti Cyklotrónového centra SR, ktoré uvádza Správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie s kritériami platnými v krajinách EÚ. Vaši odborníci navrhli riešenia, ktoré ich nielenže spĺňajú, ale vyhovujú i oveľa prísnejším kritériám než sú bežné v EÚ,“ zdôraznil Prof. Keith Harding, odborník na radiačnú ochranu z Birminghamu a zároveň člen viacerých špeciálnych komisií EÚ. Pred niekoľkými dňami v Bratislave vystúpil na Európskej škole nukleárnej medicíny, na ktorej sa zúčastnili odborníci z 13 krajín. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS) ako investor výstavby centra spomínanú štúdiu (EIA) ukončil a odovzdal na ministerstve životného prostredia koncom septembra. Prof. Ján Ružička, výkonný tajomník koordinačnej rady Cyklotrónového centra dodáva, že ministerstvo upustilo od variantného riešenia, a tak porovnávaný bol nulový variant a variant riešenia. Oproti nulovému variantu posudzovaná činnosť cyklotrónu bude znamenať prínos pre obyvateľov SR. Činnosť Cyklotrónového centra nebude predstavovať pre dotknuté obyvateľstvo významnejšie riziko, nehrozí teda negatívne ovplyvnenie zdravia alebo kvality života občanov. Pri prevádzke cyklotrónu, čo potvrdzujú aj praktické poznatky z prevádzkovania obdobných zariadení v iných európskych mestách, je hodnota efektívnej dávky viac ako stokrát menšia v porovnaní s efektívnou dávkou od prírodného prostredia.

Na vysvetlenie dodajme, že cyklotróny alebo inak povedané urýchľovače sú fyzikálne zariadenia, ktoré produkujú nabité častice atómu urýchlené do vysokých energií. Ich pôsobením získavajú materiály nové úžitkové vlastnosti, ktoré za normálnych okolností nie je možné dosiahnuť. „V zdravotníctve sa používajú urýchľovače nielen pri terapii nádorov, ale cyklotrón dokáže vyrábať aj rádionuklidy na diagnostiku a liečbu viacerých ochorení. Napríklad nádorových, srdcových, neurologických, psychických a podobne,“ povedal nám J. Ružička. Podčiarkol, že počet pacientov vyšetrovaných pomocou progresívnej diagnostickej metódy, a to pozitrónovej emisnej tomografii (PET) vo svete predstavuje vyše jeden milión pacientov ročne a počet PET zariadení sa má do piatich rokov strojnásobiť. V SR sa PET zatiaľ používa len na Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave a, žiaľ, len v obmedzených množstvách. Z vysvetlenia J. Ružičku vyplynulo, že dosiaľ je Slovensko (v Európe nemá cyklotrón len SR a Albánsko!) odkázané na dovoz rádiofarmák z Česka. No polčas rozpadu rádionuklidov obsiahnutých v dovážaných rádiofarmakách je približne 110 minút. To znamená, že treba doviesť minimálne štvornásobné množstvá, čo nie je lacná záležitosť. Najmä pri súčasnom stave slovenského zdravotníctva. Veď jedno vyšetrenie stojí okolo 50-tisíc Sk.

Hoci Cyklotrónové centrum môže byť prínosom aj pre poľnohospodárstvo a viaceré odvetvia priemyslu (pri sterilizácii drevnej suroviny či tzv. sieťovaní plastov, ktorým sa dosahuje zvýšenie ich pevnosti až o 80 %), nad jeho výstavbou visí stále otáznik. Aj napriek skutočnosti, že návrh strategického zámeru vytvoriť Cyklotrónové laboratórium schválila ešte predchádzajúca vláda a terajší vládny kabinet v auguste 1999 rozhodol o tom, že projekt sa rozšíri a Cyklotrónové centrum sa vybuduje „na kľúč“ z prostriedkov zadlženosti Ruskej federácie voči SR. Dokončiť by sa malo do roku 2006 a celková výška investície predstavuje sumu až 6,4 mld. Sk. Keďže zámer vybudovať centrum musí prejsť schvaľovacím povolením v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), zaujímalo nás, aké je stanovisko ministerstva životného prostredia k spomínanej správe. Riaditeľka príslušného odboru Viera Húsková dodala, že majú dva mesiace čas na jej preštudovanie a posúdenie v spolupráci s odborníkmi. Potom, podľa litery zákona ju predloží na verejné pripomienkovanie. Podnety, ktoré v rámci neho odznejú, zahrnie do svojho záverečného verdiktu. Ten by mal teda zaznieť najskôr o štyri mesiace. No či sa práve kvôli pripomienkam mimovládnych organizácií, ktoré už dlho proti cyklotrónu protestujú, celý proces nepredĺži, je otázne. Dôsledkom môže byť nielen posunutie harmonogramu výstavby, ale aj šanca SR využiť včas a efektívne prostriedky z deblokácií ruského dlhu.

Zdena Rabayová