Teda monopol či hrozienka

Komentuje Jozef Kunik

Zaujímavé, ako u nás dokážeme hodnotiť nejakú skutočnosť. Jedna skupina, ktorá sa, samozrejme, považuje za odborníkov, vidí jav výlučne v bielej farbe a druhá, samozrejme, tiež odborníci, vidí tú istú skutočnosť jednoznačne v čiernej farbe. Ako príklad nám poslúži jedno z rozhodnutí NR SR z uplynulých dní. Na svete je nový zákon o poštových službách, ktorý nahradil doterajší už 55 rokov platný starý zákon. Vyše roka zvádzali o jeho znenie tvrdý zápas Zväz zasielateľov Slovenska a ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, s tichým pozadím Slovenskej pošty. Schválený zákon okrem iného definuje aj poštovú zásielku, čo úzko súvisí s pojmom univerzálna poštová služba. Tá je v zákone prezentovaná ako súbor poštových služieb, ktoré musí poštový podnik prevádzkovať pre najširšiu verejnosť na celom území štátu. Keďže ceny týchto služieb budú regulované štátom, získa jej licenčný prevádzkovateľ - nepochybne ním bude Slovenská pošta - ako kompenzáciu monopol na isté druhy zásielok, predstavujúci tzv. poštovú výhradu. Z činností, ktoré budú predmetom poštovej výhrady, sú pod sankciou vylúčené všetky ostatné poštové podniky. Poštová výhrada stúpla zo súčasných 500 na 1000 gramov, a to na prechodné obdobie do času integrácie SR do EÚ.

A tu sme pri merite veci. V súčasnosti platná smernica EÚ určuje poštovú výhradu maximálne do 350 gramov, pričom by mala ešte klesnúť na 200 gramov. Zväz zasielateľov Slovenska tvrdí, že nový zákon nie že neliberalizuje, ale naopak, posilňuje dominantné postavenie, čiže monopol pošty na úkor iných podnikateľských subjektov. Ďalším tretím miestom je rozhodnutie, že ak poskytovateľ univerzálnej služby, čiže Slovenská pošta, nedosiahne primeraný zisk, ďalšie poštové a zasielateľské podniky sú povinné pomôcť tzv. kompenzačným príspevkom, ktorý bude určovať novozriadený Poštový úrad. Niektorí poslanci ako napríklad bývalí exministri J. Jasovský či G. Palacka hodnotia nový poštový zákon veľmi dobre, na druhej strane prezident Zväzu zasielateľov Slovenska F. Komora alebo poslanec J. Volf hodnotia ho negatívne. Finančná riaditeľka slovenskej pobočky štvrtej najväčšej svetovej zasielateľskej spoločnosti TNT International Expres Ing. Katarína Bagínová sa pri hodnotení snažila o objektívny pohľad: „Závažné nedostatky vidím v dvoch veciach. Po prvé, že zákon nie je kompatibilný so smernicou EÚ s tým, že ani definície zákona sa nezhodujú s definíciami, ktoré platia v EÚ, a druhým konfliktným miestom je kompenzačný príspevok. Ten síce Európska smernica povoľuje, ale mechanizmus fungovania je úplne odlišný najmä v tom, ako sa bude na Slovensku rozhodovať o tvorbe príspevku a najmä o jeho použití. U nás o ňom bude rozhodovať Poštový úrad, ale v EÚ o príspevku rozhoduje Príspevkový fond ako nezávislá inštitúcia. Podľa vyjadrenia oponentov s daným textom zákona sa neuspokojujú a budú sa snažiť o jeho novelizáciu. Nuž, na Slovensku je to tak.