Jednoduchá matematika

„Aj keď automobilový priemysel na Slovensku zaznamenáva veľkú dynamiku nárastu, vyvíja sa zdravo. Svedčí o tom aj fakt, že produktivita práve v ňom rastie rýchlejšie ako mzdy. Pritom tie sú v porovnaní s inými odvetviami pomerne vysoké,“ zdôraznil Jozef Uhrík, prezident Združenia priemyselných zväzov SR (ZPZ). Podiel automobilového priemyslu na celkovej priemyselnej výrobe už prekračuje 20 %, výraznou mierou sa podieľa na raste exportu a HDP. Za sedem rokov vytvoril automobilový priemysel viac ako 22-tisíc nových pracovných miest. Popri finálnej výrobe dáva šance subdodávateľským firmám. Za posledné dva roky dokonca stavebné firmy mali zákazku v hodnote vyše 16 mld. Sk, čo jasne potvrdzuje, že sa stal akcelerátorom rozvoja slovenského priemyslu. Práve na túto tému sa minulý týždeň uskutočnil seminár, ktorý zorganizovalo ZPZ, Združenie automobilového priemyslu, Zväz strojárskeho priemyslu a MH SR. Cieľom podujatia bolo ponúknuť skúsenosti z rozvoja automobilového priemyslu pre ostatné odvetvia, prípadne ich ešte viac zapojiť do jeho rozvoja. Veď napríklad v súčasnosti sa už tretina komponentov vyrobených dodávateľmi Volkswagenu dodáva mimo koncern. Výrobne už v SR „pristalo“ asi 18 zahraničných subdodávateľov. Tí budú potrebovať ďalších subdodávateľov, aby mohli prežiť v oblasti znižovania logistických nákladov. Pokiaľ ide konkrétne o budovaný priemyselný park pri Malackách, riaditeľ spoločnosti Auto-Martin M. Novotný vysvetlil, že dodávatelia pre Volkswagen budú musieť voziť dodávky zo vzdialenosti 1500 až 2000 km. Preto sa ZPZ, ako aj ďalšie organizácie snažia pomôcť hľadať dodávateľov zo Slovenska, čiže skrátiť vzdialenosti. Navyše sa tým zníži nezamestnanosť, lebo sa vytvoria nové pracovné príležitosti.

Budovanie priemyselných parkov na zelenej lúke je však len jednou z ciest ako oživiť výrobu a pritiahnuť zahraničných investorov. Ďalšiu predstavuje oživenie tzv. sivých či hnedých priemyselných parkov. Aj tu sú už v rámci rozvoja automobilovej výroby určité skúsenosti a na ich základe vznikajú nové podnety. V tejto súvislosti predstavitelia ZPZ vidia východisko v založení Slovenskej agentúry rizikového kapitálu (SARK). Tá by mala prevziať pohľadávky voči životaschopným podnikom od Slovenskej konsolidačnej, ale aj od verejných fondov a urýchľovať proces reštrukturalizácie firiem, ktoré nemajú vnútorné zdroje na jej uskutočnenie. Prostriedky by získala nielen z privatizácie bánk, ale aj zo zahraničných inštitúcií a pod. Jeho založenie by podľa J. Uhríka nezmenilo ani funkciu Slovenskej konsolidačnej, kde je nielen obrovský balík nedobytných úverov, ale podľa pripravovanej novely zákona pod jej strechu prejde aj časť pohľadávok verejných fondov. SARK by mala práve v úzkej spolupráci so Slovenskou konsolidačnou pomôcť riešiť tri skupiny pohľadávok.

Pri prvej sa bude hľadať strategický investor, ktorý bude mať know-how na ich odpredaj. Druhá skupina bude zahŕňať správcovstvo menších pohľadávok do 10 mil. Sk, no a pri tretej skupine pôjde o konkrétne ponuky fabrík alebo ich častí. Vytypovať ich však musia odborníci podľa toho, či sú zrelé na to, aby sa pripravili pre investora zahraničného alebo domáceho. J. Uhrík dodal, že myšlienka SARK už prešla diskusiou špeciálnej komisie pri MF SR. Po zapracovaní pripomienok ju chce ZPZ predložiť do Hospodárskej rady vlády SR. M. Novotný k tejto téme uviedol aj jeden zaujímavý príklad. Projekt oživenia nemenovanej fabriky v konkurze s plochou okolo 16-tisíc štvorcových metrov by podľa prepočtov stála asi 200 mil. Sk. Zamestnať v nej by sa dalo minimálne 500 ľudí. Ak však zostanú bez práce, tak jeden nezamestnaný vyjde štát na 180-tisíc Sk ročne. Stačí teda vynásobiť uvedenú sumu počtom 500 pracovníkov a vyjde, že za necelých dva a pol roka by sa začiatočný vklad zaplatil. Treba mať len jasný projekt, jasné pravidlá hry, aby bolo možné investorom, ktorí prinesú prácu a technológie, fabriku pripraviť.

Zdena Rabayová