Nakoniec len kompromis

Obavy zo splnenia záväzku sú zbytočné

Slovensko na siedmej konferencii o zmene klímy, ktorá sa v Maroku skončila v sobotu, zastupoval minister životného prostredia László Miklós. Ten už viackrát potvrdil, že proces otepľovania postupuje rýchlejšie, ako sa predkladalo. To znamená, že priemerné teploty do roku 2100 nestúpnu o 1 až 3,5 stupňa Celzia, ale o 1,5 až 6 stupňov Celzia. Hladina svetových morí by sa v tom prípade zvýšila o 15 až 95 cm, najmä vplyvom topenia sa ľadovcov. No zmeny klímy prinesú rad negatívnych vplyvov na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a následne na životnú úroveň v mnohých krajinách sveta. Po odstúpení USA od Kjótskeho protokolu prijali v lete v Bonne rozsiahly program ústupkov, len aby sa dosiahla politická dohoda v sporných otázkach. Konkrétne, pokiaľ ide o financovanie opatrení na zmenu klímy, o režim započítavania redukcií získaných využívaním pôdy, lesov, využívanie stanovených mechanizmov a podobne. Kjótsky protokol však stále nenadobudol platnosť. Prešiel procedúrou podpisu (84 krajín vrátane Slovenska), ale ratifikovalo ho zatiaľ ani nie 40 krajín. Pritom platnosť nadobudne až po ratifikácii 55 krajinami. Ak zoberieme do úvahy fakt, že USA produkujú okolo 36 % z množstva emisií, tak je jasné, že pri ratifikácii nesmie vypadnúť už žiadny veľký producent CO2. Pokiaľ ide o Slovensko, to by podľa vyjadrení predstaviteľov rezortu MŽP SR malo Kjótsky protokol ratifikovať budúci rok. Na SR i ostatné transformujúce sa krajiny sa nevzťahuje povinnosť z bonnského politického dohovoru prispievať do fondov pre rozvojové krajiny. Na otázku, či je ekonomika SR pripravená na taký radikálny pokles emisií skleníkových plynov, sa názory rôznia. Predstavitelia MŽP SR tvrdia, že prípadné nedostavanie tretieho a štvrtého mochovského bloku a prípadné predčasné odstavenie bohunickej jadrovej elektrárne V-1 neznamená ohrozenie splnenia záväzku. Chýbajúci výkon by mali nahradiť paroplyny a kogeneračné jednotky. Na druhej strane zástancovia dostavby Mochoviec i riadneho pokračovania prevádzky elektrárne V-1 majú rozdielne názory. Iste, po výraznom znížení objemu emisií vplyvom poklesu priemyselnej výroby po roku 1990 má Slovensko dobrú východiskovú pozíciu. Aj vďaka rastúcemu počtu podnikov, ktoré investovali do znižovania produkcie skleníkových plynov. Hoci ani prognózy rastu HDP nepredpokladajú taký nárast, aby bolo splnenie záväzkov ohrozené, predsa len diskusia na túto tému by sa nemala zastaviť. Jednak preto, lebo ratifikácia Kjótskeho protokolu bude jednou z podmienok pri prijímaní nových členov do EÚ.

Zdena Rabayová