Štátna schizofrénia, diel...?

Komentuje Eleonóra Bujačková

Každý týždeň nám prináša zlovestné správy odvšadiaľ, kam sa práve uprie pozornosť kontrolných orgánov. Pokiaľ ste sa ešte neprestali po mnohých sklamaniach o verejné záležitosti zaujímať, pripadá vám, že žijete v deprimujúcom sne, z ktorého sa nemôžete prebudiť. Vidíte, že za nič nie je nikto zodpovedný; prečo by ste potom práve vy mali cítiť zodpovednosť za prítomnosť a budúcnosť? Väčšina cíti, že žijeme na dlh a že tento spôsob hospodárenia nie je trvale únosný. Väčšina rezignuje nakoniec pred faktom, že ani najostrejšia kritika, ani čo najpresvedčivejšia analýza, nenachádzajú vo vláde, v parlamente ani vo vedení politických strán primeraný ohlas. Všade tam, kde sa štátne hospodárenie najviac týka všedného života a ľudských osudov, chýbajú peniaze. Jediná oblasť, kam akoby s osudovou odovzdanosťou plynú obrovské prostriedky, je sanácia bánk, ktoré prakticky s požehnaním vlády robili nezabezpečené transakcie, a tak umožňovali kolosálne rozkrádanie stále ešte značného bohatstva z minulého režimu. Nikto doteraz občanom zrozumiteľne nevysvetlil, kam sa podeli miliardy. „Machri“, v mene ktorých sa nešťastné presuny majetku udiali, sa dodnes tvária ako suverénni odborníci. „Psi štekajú, karavána ide ďalej,“ citoval kedysi Vasil Biľak, a zdá sa, že slovenskí politici si túto múdrosť vzali k srdcu. Štekotom psov sú pre nich iniciatívy naivných odborníkov.

Ľudia, ktorí sa podieľajú na vládnutí, či už ako zvolení funkcionári alebo ako úradníci, vykonávajú, až na vzácne výnimky, svoje poverenie podľa osvedčenej šablóny a vypestovaného inštinktu: aj keď možno vedia alebo tušia, čo by Slovenskej republike prospelo, budú o tom iba donekonečna hovoriť, ale konať budú väčšinou tak, aby žiadne zmeny v spôsobe volieb, v znení zákonov nemohli ohroziť ich suverénne postavenie pri rozdeľovaní financií, informácií a obsadzovaní rozhodujúcich a výhodných miest.

Schizofrenické rozhodovanie je charakteristické pre všetky doterajšie vládnuce garnitúry aj vo veciach zásadných, ktoré určia postavenie Slovenskej republiky v zjednotenej Európe. Nepochybne aj preto sa nedarí presvedčiť všetkých občanov Slovenska o prospešnosti vstupu do EÚ, keď záujmy politických elít sa s týmto cieľom rozchádzajú. Napriek všetkým pozitívnym výrokom nemajú neraz vôľu podriaďovať sa európskym zákonom, ktoré by mohli obmedzovať ich často nezákonné aktivity, ani sa podrobovať prípadnej medzinárodnej kontrole, v ktorej nebudú mať svojich ľudí a ktorej výsledky nebudú môcť známosťami a korupciou zmanipulovať alebo zatajiť. Nuž čo, tú sekeru napokon niekto zaplatí, tak ako vždy doteraz niekto uhradil náklady na politiku, ktorá sa riadi záujmami jednotlivcov, nech už patria ku ktorejkoľvek strane a sú vyznávačmi akejkoľvek ideológie. Nie sú to „mládenci“ neschopní, ani diletanti. Svoj priestor naopak bránia so zákernou obratnosťou. Ak však ľudia tohto typu uspejú budúci rok vo voľbách, môže slovenská štátna schizofrénia pokračovať ďalšie desaťročie .