Dobrovoľné poistenie sa zíde v nezamestnanosti

Vymeriavací základ stanovuje hranice

Príspevky na poistenie v nezamestnanosti sa musia platiť povinne alebo dobrovoľne. Povinne ich musia platiť za stanovených podmienok zamestnanci (pri pracovnom pomere a dohodách o pracovnej činnosti, ak nejde o dôchodcov), samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby a zamestnávatelia. Menej sa už vie, kto patrí medzi tzv. dobrovoľných platiteľov príspevkov. Podľa § 57 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sem patria občania zárobkovo činní v cudzine, spoločníci s. r. o., komanditisti komanditných spoločností, členovia družstiev a občania, ktorí vykonávajú osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu v rozsahu najmenej 90 hodín mesačne. Pokiaľ ide o spoločníkov s. r. o., komanditistov komanditných spoločností a členov družstiev, ide o tie subjekty, ktoré sú odmeňované za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá je považovaná za príjem zo závislej činnosti a ak nevykonávajú túto prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo na základe dohody o pracovnej činnosti (vtedy sú povinní platiť príspevky ako „iní“ zamestnanci).

Dobrovoľní platitelia platia príspevky na poistenie v nezamestnanosti vo výške 3 % z určeného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom je týmito osobami určená suma s tým, že nesmie byť nižšia ako 3000 Sk (teda 90 Sk mesačne) a môže byť najviac 24 000 Sk (čiže 720 Sk mesačne). Ak ide o čiastočne invalidnú osobu, jej vymeriavací základ nesmie byť nižší ako 2250 Sk a ak ide o invalidnú osobu, tak sa táto hranica znižuje na 1500 Sk. Pri dobrovoľných platbách si platitelia musia uvedomiť, že na daňové účely sa im nemôžu zohľadniť ako daňovo uznateľné výdavky (náklady). Rovnako sa tieto nepovinné platby nemôžu na daňové účely uplatniť pri výpočte čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (spoločníci s. r. o., komanditisti a členovia družstiev). Daňový zákon „uznáva“ len tzv. povinné poistné.

Dagmar Piršelová