Hospodársky denník
USD48,057 Sk
EUR42,893 Sk
CHF29,299 Sk
CZK1,289 Sk
  Utorok  13.Novembra 2001

Mesto nechce žiť na dlh

Stratili oporné stĺpy, rýchlo si však našli nové

Štúrovo a jeho spádová oblasť s 22 obcami má 34-percentnú nezamestnanosť a mesto dvanásťtisíc obyvateľov. Papierne, železnice a poľnohospodárstvo živilo obyvateľov. Štúrovo má druhú najväčšiu železničnú stanicu v republike a dnes asi aj najtichšiu. Voľakedy tam mali 1300 zamestnancov, teraz ich nie je ani 400. Ako som sa dozvedel od primátora mesta Mgr. Jána Oravca, rozpadom RVHP a spojením Nemecka sa obchodovanie smerom

sever - juh

prakticky prerušilo. Pri preprave tovaru táto stanica zohrávala v tom čase obrovskú úlohu. „Papierne ako významný zamestnávateľ podstatne zracionalizovali výrobu. Pritom fabrika funguje veľmi dobre a patrí medzi najlepších platiteľov daní. Vzťahy medzi továrňou a mestom sú veľmi korektné, to je fakt, ktorý nemožno uprieť. Poľnohospodárske družstvá a štátne majetky v našom regióne, až na jeden dva svetlé prípady, tiež prestali zamestnávať množstvo ľudí. Okrem týchto troch veľkozamestnávateľov tu neboli žiadne fabriky, ktoré by dokázali absorbovať uvoľnených pracovníkov.“

Teraz po otvorení mosta Márie Valérie by hádam Štúrovo mohlo profitovať aj z rýchlejšej a jednoduchšej dopravy za prácou do blízkeho Ostrihomu a jeho okolia.

- Nielen to, mnoho ľudí sa už aj predtým orientovalo na cestovný ruch, či už poskytovaním služieb alebo ubytovaním, reštauráciami. Nepriaznivo však vplýva na tieto možnosti sezónnosť cestovného ruchu (v Štúrove sú známe

termálne kúpele

s veľkou kapacitou). U nás je od mája - júna úplne preľudnené a koncom augusta začiatkom septembra opäť všetko padá. Aj z toho dôvodu malí podnikatelia, živnostníci málo prispievajú do mestského rozpočtu. Je to vidieť aj na štruktúre podielových daní, ktoré jasne prevyšujú. Ale, chvalabohu, že ich vôbec máme.

Už pred otvorením nového mosta sa na základe medzištátnych dohôd zamestnávalo vyše dvesto ľudí v susednom Maďarsku.

- Na druhej strane Dunaja, v severných župách, je miera nezamestnanosti okolo 4 - 5 %. Je tam veľká automobilová fabrika, ktorá ide rozširovať výrobu a aj oni rátajú s našimi ľuďmi. Už teraz tam pracuje okolo 250 našich občanov. V tomto roku sa tam otvorila nejaká nová elektrotechnická výroba, kde by sa mohli naši ľudia tiež uplatniť, najmä ženy. Takže znovuvybudovanie tohto mosta je naporúdzi ako prvá pomoc pri riešení vysokej miery nezamestnanosti. Viem, že to nie je systémové riešenie vravieť choď von a zarobíš si, ale ako prvá pomoc na riešenie akútneho problému je to dobré.

Pozrel som si niekoľko čísel vášho mestského časopisu, a tam som videl inzerát: predáme parcelu v priemyselnom parku, v blízkosti inžinierskej siete. Aká je vlastne situácia?

- Vybudovaním priemyselného parku by sme chceli týmto ľuďom umožniť aj návrat „domov“, aby pracovali a produkovali na Slovensku. Priemyselný park je dnes veľmi

moderný výraz,

lebo každý chce budovať priemyselný park. Musím povedať, že aj v tomto je veľmi korektný prístup fabriky (bývalých JCP Štúrovo, pozn. red.). Veľké percento fabrických pozemkov nie je využitých. Viete, voľakedy sa nehľadelo na nejaký ten hektár navyše. A takto má fabrika 110 hektárov a, samozrejme, nie je všetko využité. Na základe predbežných rokovaní badať ochotu ponúknuť tieto pozemky buď na prenájom, alebo na predaj. Veď v rámci areálu sú všetky inžinierske siete, voda tam je, čistiareň tam je, len teoreticky to je treba dohodnúť s majiteľmi. K tomu by sme ešte chceli prikúpiť nejaké pozemky od fyzických osôb (ktoré hraničia s areálom), a takto bude budúci priemyselný park sčasti „vnútri areálu papierní“ a sčasti mimo areálu. Vieme však, že odkúpenie od fyzických osôb nie je jednoduché. Takže zatiaľ pracovné príležitosti sú za hranicami v automobilke, v elektrotechnickej výrobe, ale aj vo výrobe liekov. Nechceme sa orientovať iba na tieto možnosti, lebo vieme, že na viacerých nohách sa istejšie stojí ako na jednej.

Poďme k inej téme. Mestské rozpočty všade na Slovensku sa „ozdravujú“ predajom mestského majetku. Má Štúrovo ešte nejaké nehnuteľnosti určené na predaj pre prípad núdze?

- Svojho času mestské zastupiteľstvo prijalo zásadu, že podľa možnosti by sme v centre mesta nemali predávať nehnuteľnosti, pretože sme

dlhé roky verili

v znovupostavenie mosta cez Dunaj. A verili sme aj, že potom nastane určitý boom, a potom bude možnosť v úplne iných podmienkach predať tieto nehnuteľnosti ako voľakedy. Tento čas nastal. V súčasnosti uvažujeme o predaji určitých nehnuteľností, ale všimnite si, že aj v iných mestách sú nehnuteľnosti, ktoré sú väčšinou v súkromných rukách a sú lepšie udržiavané ako mestské. To znamená, že nehnuteľnosti, s ktorými má mesto problémy a o ktoré je záujem, predáme.

Protipólom tejto problematiky je dlhodobá finančná situácia mesta. Vy ste vo funkcii už jedenásty rok ako primátor. Neboli ste nikdy v situácii, že ste sa chceli „rozkývať“ a podobne ako v iných mestách mesto poriadne zadlžiť, síce v záujme mesta, ale postaviť si pamätník svojho „vládnutia“?

- Pozrite sa. Každý rok v minulosti bola v mestskom rozpočte tzv. numerická ziskovosť. Ak na strane plnenia chýbalo voľačo, bolo jasné, že aj na druhej strane nejaké peniaze musia zostať. Buď sa nám podarilo vyzbierať väčší objem daní, alebo vymôcť nejaké nezaplatené pohľadávky. Väčšinou sme uzatvárali rozpočet (pri celkovej výške 70 - 80 mil. Sk) s miliónovým, prípadne dvojmiliónovým plusom. Ono je to

veľmi lákavé

zobrať si úvery. Ja ako primátor nemám problém dostať sa k úveru pre mesto. Problém nastane, ak si človek spočíta, z čoho a kedy to bude vracať. My sme v Štúrove prijali zásadu, že úvery, pokiaľ ich berieme, tak ich berieme na také veci, ktoré „produkujú“. Investícia, ktorá produkuje, musí minimálne 80 - 90 percent splátok na seba „zarobiť“. Aj my máme jeden veľký úver, dva a pol milióna DEM. Postavili sme z neho plynovú kotolňu, ale, chvalabohu, kotolňa „zarába“ na splátky úveru.

Ivan Klačanský

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.