Zadarmo im školíme odborníkov

Sú dlhodobo nezamestnaní, ale do práce nenastúpia

Na začiatok dva príklady. Odevárska firma Svik vo Svidníku nedávno pozvala z tamojšieho SOU odevárskeho viac ako dvadsiatku žiakov najvyšších ročníkov do fabriky na odbornú prax na oboznámenie sa s výrobou a aby sa v prípade záujmu o prácu do februára postupne zaučila do jej tajov s plynulým prechodom zo školy do výroby. Keď sa však žiaci dozvedeli, že podnik chce takých ľudí, ktorí uzatvoria s ním po skončení školy aj pracovnú zmluvu, záujem o ňu prejavil jediný, bol to mladý Róm. Ostatní po ukončení školy nemajú záujem ostať pracovať doma a majú namierené

smerom na západ,

najlepšie do zahraničia. Ako generálny riaditeľ Sviku Ladislav Koudelka povedal, neostáva mu nič iné, ako pracovať s „materiálom“, aký má, čiže buď siahnuť po importe šičiek z východu (teraz ich má z Ukrajiny 40, na budúci rok ich chce 100), alebo oživiť vypracovaný projekt Rómovia Rómom, zameraný na riešenie problematiky, a ostávajúcich dvadsať miest obsadiť rómskymi šičkami. Na úrade práce sú registrované desiatky takých, čo už dlhé roky nepracujú a možno už ani nebudú, rekvalifikácie nemajú efekt, a tým ani význam, pretože rekvalifikanti väčšinou o niekoľko mesiacov po zamestnaní donesú potvrdenie o tom, že nemôžu ďalej pracovať. Anketa, ktorú urobili, ukazuje, že nik z mladých nechce zostať pracovať na Slovensku a každý chce odísť za prácou minimálne do Česka alebo ďalej na západ.

Za vidinou lepších príjmov i spoločenského uznania odchádzajú absolventi do zahraničia aj z rezortu zdravotníctva. Takmer každý študent strednej zdravotníckej školy už

počas štúdia

kalkuluje s tým, že po jeho skončení zo Slovenska odíde. Zo SZŠ v Prešove napríklad o tom uvažoval každý z opýtaných študentov. Slová jednej z opýtaných, „isteže odídem, a to čo najskôr, pretože slovenské zdravotníctvo nevyhovuje mojim predstavám či už z finančnej alebo z prevádzkovej stránky“, hovoria za všetko. Ďalší zo študentov zdôrazňuje, že urobí to isté, pretože v zahraničí už rok pôsobil a vie, že sa to oplatí. Najmä keď prepočíta, že priemerný zárobok približne 3000 DEM v Nemecku je podstatne vyšší ako u nás i za cenu toho, že na živobytie, zasa v prepočte, minie viac ako u nás. Slovenský zárobok 4000 až 5000 Sk je s tamojším neporovnateľný. Zamestnať sa na Slovensku nemá podľa nich budúcnosť, navyše pôrodné asistentky sú hoci už v susednej ČR, ale aj ďalej na západ, prijímané s otvoreným náručím. Navyše, v prešovskej nemocnici, ako zisťovali, voľné miesto nie je, preto už

zháňajú miesto

mimo republiky. Vrátiť sa však chcú, možno po dvadsiatich rokoch, keď sa zmení u nás situácia. Ak by však dostali lukratívnu ponuku doma, ostali by. Podradnej práce sa neboja, podľa nich každý musí začať najprv od nej, a potom sa vypracujú. Uplatnenie absolventov je jednou z bolestivých stránok aj podľa zástupkyne riaditeľky prešovskej SZŠ Štefánie Andraščíkovej a nachádza ho iba minimum z nich. Referencie od bývalých študentov hovoria jednoznačne o tom, že z triedy pôrodnej diplomovanej asistentky, kde končilo 20 študentiek, je 15 v zahraničí, najmä v ČR, tri sú mimo povolania a ako pôrodná asistentka si našla miesto v tamojšej nemocnici iba jediná z nich. Príčina? Jednoduchá. Lepšie spoločenské, a najmä finančné ocenenie stredného zdravotníckeho personálu. Je pravda, že všade sa môže rozdávať iba toľko, na koľko zostáva a iba sumu úmernú produkcii a produktivite. Ale pravdou je aj to, že každý si logicky hľadá

lepšie miesto

svojho uplatnenia a v trhovom prostredí svoju prácu predáva radšej tam, kde za ňu viac dostane. A do tretice, Slovensko tak bezplatne pripravuje pre západ Európy kvalifikovaných ľudí, ktorí by doma ostali, ak by boli vhodne, a možnože ani nie tak lukratívne ako vonku, uznávaní. Situáciu by mohla zvrátiť všeobecná reforma, o čom sa však ešte stále skôr iba hovorí ako koná. Zatiaľ však zo Slovenska pomaly, ale isto kvalifikovaných ľudí ubúda.

Ladislav Kulik