DÍVAŤ SA PRAVDE DO OČÍ

Ekonomika je reč čísel, sú zrkadlom pravdy

Pri hodnotení ekonomického vývoja sa využíva viacero ukazovateľov. Najdôležitejším je objem hrubého domáceho produktu (HDP) v stálych cenách. Pri analýze jeho objemu nás zvyčajne zaujíma trend vývoja. K jednoduchému, ale veľmi názornému vyjadreniu trendu vývoja je vhodné použiť kĺzavé ročné úhrny objemu HDP. Na obr. 1 je znázornený ich vývoj. V celom období môžeme konštatovať rast objemu HDP, pričom miera rastu do 4. štvrťroku 1998 bola vyššia ako po ňom. Druhý pohľad na vývoj HDP predstavuje porovnanie tempa rastu. V ostatných štvrťrokoch sa rast HDP (prepočítaný na ročné hodnoty) pohyboval okolo 2 % (od 1, 3 % do 2,8 %). Tieto percentá sa hodnotia pozitívne. V porovnaní s nulou (stagnujúci vývoj) skutočne predstavujú rast objemu HDP. Ak ich však porovnáme s 3-percentným rastom HDP v Európskej únii, ide o relatívny pokles, o prehĺbenie nášho zaostávania za EÚ.

Väčšinu obyvateľov SR zaujíma mzdový vývoj. Naše mzdy z roku 1989 z úrovne okolo tritisíc korún vzrástli na 12 064 Sk v druhom štvrťroku 2001. Tento významný nominálny rast však modifikuje vplyv vývoja inflácie a životných nákladov. Jasnejšiu predstavu o našom mzdovom vývoji preto dáva index reálnych miezd. Ak zoberieme za základ priemernú mesačnú mzdu v jednotlivých štvrťrokoch roku 1989 (základ sa rovná 1 čiže 100 %), vývoj indexu reálnych miezd k tomuto základu je znázornený na obr. 2. Vidíme, že reálne mzdy vzrástli len v druhom štvrťroku 1990, nasledoval pád až na úroveň 67,3 % v treťom štvrťroku 1991, ďalej postupný rast až na úroveň 94,5 % v štvrtom štvrťroku 1998, následne opäť pokles na úroveň 84,9 % z roku 1989 v druhom štvrťroku 2001. Úroveň reálnych miezd dvanásť rokov po zavrhnutí predchádzajúceho sociálno-ekonomického systému kladie veľmi silné otázky o účinnosti nového ekonomického systému.

Nezamestnanosť je novodobý problém v našej krajine. Z podmienok aj umelej zamestnanosti sme prešli do stavu s veľmi vysokou nezamestnanosťou. Na jej hodnotenie sa používa viacero ukazovateľov, z ktorých autor preferuje počet evidovaných nezamestnaných. Na obr. 3 je znázornený vývoj koncomesačných počtov nezamestnaných. Z úrovne 300- až 400-tisíc nezamestnaných v rokoch 1993 až 1998 sme prešli na úroveň okolo 500-tisíc nezamestnaných od roku 1999 doteraz. Kým pri prognózach vývoja HDP sa u časti autorov počíta aj s výraznejším tempom rastu, pri počte nezamestnaných prakticky všetci prognostici počítajú tri až štyri roky so zachovaním súčasnej úrovne počtu nezamestnaných, či dokonca s ich rastom až nad úroveň 600-tisíc nezamestnaných. Rozumný počet nezamestnaných je okolo 150-tisíc (ako horná, veľmi zlá hodnota pre krajinu s dobre fungujúcou ekonomikou). Znížiť úroveň počtu nezamestnaných o 300- až 400-tisíc osôb, teda pod 150-tisíc nezamestnaných, je gigantická úloha.

Sme ekonomicky otvorenou krajinou. Postavenie zahraničného obchodu v ekonomike je veľmi významné. Hodnotenie jeho vývoja podľa objemu vývozu alebo dovozu má svoju vypovedaciu schopnosť, ale nie je dostatočne prehľadné. Saldo obchodnej bilancie dáva presnejšiu predstavu o našich zahraničnoobchodných schopnostiach. Jeho vývoj v podobe mesačného salda a kĺzavého ročného salda je znázornený na obr. 4. Vcelku dobrá situácia bola v rokoch 1994 až 1995. Nasleduje prehĺbenie schodku až na úroveň okolo 80 mld. Sk v rokoch 1997 až 1998. Pozitívny trend za novej vlády vytrval do leta roku 2000 a nasleduje opätovný pokles až na rekordnú úroveň 90 mld. Sk kĺzavého ročného schodku v septembri 2001. Vývoj uvedených ekonomických ukazovateľov ukazuje nie príliš radostné pohľady na náš súčasný stav. Čaká nás veľa práce, aby sme ho zlepšili.

Doc. Ing. Jozef Chajdiak, CSc.

Ekonomická univerzita

Bratislava