Kreslo je ako firma

Komentuje Vladimír Turanský

Ministerstvo financií je akoby správcom toho, čo sa vyberie a ide do štátneho rozpočtu. Jedna vec je výber daní a druhá ich použitie. „Išiel by som tak ďaleko, že je škoda, ak v tejto krajine je ministerstvo financií takpovediac silovým rezortom a ministerstvo hospodárstva nie je až tak vysoko v hierarchii,“ povedal mi nedávno jeden z našich podnikateľov. V podniku musí byť v poriadku účtovníctvo, hoci viem, že riadiť ho, to nie je ako riadenie štátu. V ambicióznej firme treba manažéra, ktorý má víziu, stará sa o jej rozvoj, ťahá ju. V rámci rezortov, vlády a štátu malo by to byť podobné. Preto do popredia vystupuje otázka vyváženejšieho postavenia toho, kto určuje chod ekonomiky s tým, kto spravuje to, čo sa vyprodukuje. Inými slovami, asi by bolo správne, keby ministerstvo hospodárstva posilnilo svoju úlohu a s ministerstvom financií bolo vo vyváženejšom postavení.

Logickou otázkou je, čo tomu bráni a kto by to mal iniciovať. Podnikatelia, ktorí sú dobrí manažéri podnikov, no neriadili zatiaľ štát, ba ani rezort, konštatujú, že odpoveď je komplikovaná. V čom asi? „Keď dnes na to, aby ste odvolali neschopného úradníka, musí trikrát zasadať koaličná rada...“ dostávam strohú odpoveď. Takto to v dynamických podnikoch veru nechodí, ale v štáte áno. Politici sa profesionálne nepripravujú na preberanie zodpovednosti riadiť štát tak, ako to býva pri preberaní zodpovednosti za firmu. Spoliehajú sa na silu a mandát svojej voľby. Niektorí ministerské kreslo odmietajú, no poslaneckým by nepohrdli. Podnikanie s firmou zvanou vládny kabinet by zrejme nezvládli a myslia si, že zákonodarný zbor dobrých manažérov s víziou a so znalosťou „účtovníctva“ rezortov či štátu vlastne ani nepotrebuje.