E-podpis má veľa bariér

Zákon musí elektronizáciu SR podporiť

Do konca roka by mala Národná rada SR zákon o elektronickom podpise prijať a Národný bezpečnostný úrad, ktorý od 1. novembra funguje ako samostatný úrad štátnej správy, začne od nového roka s prípravami na to, aby od 1. júla 2002 mohol fungovať Úrad pre elektronický podpis. Ako sa však ukazuje, bariér je viac a nájdu sa dokonca aj v samotnom návrhu zákona. Uľahčenie prístupu k internetu pre široké vrstvy občanov a rozšírenie jeho používania aj do menších firiem je prvým predpokladom rozvoja. Firmy musia vidieť, aké efekty im využívanie internetu prinesie. Občania tiež musia získať potrebné zručnosti. To si, samozrejme, však

žiada cenovo

aj geograficky dostupný „internetový terminál“. Jednoducho využívanie internetu v biznise, na vybavovanie úradných záležitostí či na vzdelávanie by sa nemalo stať privilégiom klubu bohatších, vzdelanejších a mladších. Z takmer 790 hlasujúcich návštevníkov stránky Úradu vlády SR si len 15 % myslí, že sa na Slovensku robí dosť pre rozvoj informačno-komunikačných technológií. A to napriek tomu, že vláda SR v júni schválila naše pripojenie sa k iniciatíve eEurope, pričom zároveň deklarovala, že komplexné systémové riešenie problematiky informatizácie spoločnosti považuje za jeden zo svojich strategických zámerov. Nemožno neuznať, že existuje projekt Infovek, do ktorého sa v tomto roku prihlásilo takmer 950 základných a stredných škôl. Multimediálnu učebňu s pripojením na internet však vzhľadom na sumu vyčlenenú na projekt v tomto roku získalo či získa asi 280 z nich.

Samotný zákon o elektronickom podpise bude mať význam len v prípade, ak prinesie skutočné zrovnoprávnenie elektronického podpisu s vlastnoručným a zrovnoprávnenie dokumentov v elektronickej forme s písanými. Predpokladá sa, že potom napríklad nielenže bude možné podávať daňové priznania elektronickou poštou, ale na kontrolu účtovníctva postačí kontrolným orgánom štátu jedno či dve CD. Tu treba dodať, že rôzne druhy elektronických podpisov sa už dlhší čas bežne používajú napríklad v elektronickom bankovníctve a v ďalších elektronických službách. Pri týchto službách sa používajú tak jednoduchšie, avšak menej bezpečné

statické kódy

či heslá, ako aj tzv. digitálne podpisy založené na dvojici kľúčov, tzv. tajnom a verejnom. Práve digitálny podpis, s ktorým počíta návrh zákona o elektronickom podpise, za predpokladu dôveryhodného priradenia verejného kľúča k jeho majiteľovi prostredníctvom certifikátu k tomuto kľúču umožňuje jednoznačne overiť pravosť podpísaného elektronického dokumentu a overiť pravosť podpisovateľa v súlade s požiadavkou § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Návrh zákona o elektronickom podpise predpokladá zrovnoprávnenie iba tzv. zaručeného elektronického podpisu overiteľného na základe

verejného kľúča,

ku ktorému vydala certifikát iba tzv. akreditovaná certifikačná autorita. Podľa niektorých odborníkov takýto zákon neumožní rozšírenie používania elektronických dokumentov v úradnom a v obchodnom styku. „V Rakúsku je už elektronický podpis uzákonený, ale banky v styku s malými a so strednými klientmi aj naďalej využívajú málo bezpečné druhy elektronických podpisov,“ hovorí Ing. Radimír Rexa, CSc., generálny riaditeľ UNICOM. „Certifikát je totiž drahý a klienti nemajú záujem platiť za certifikát platný pol roka 800 ATS.“ To hrozí podľa Ing. Rexu aj nám v prípade, že s vlastnoručným podpisom bude zrovnoprávnený len zaručený elektronický podpis. „Nadsadené nároky na zaručený e-podpis a degradácia obyčajného elektronického podpisu budú brzdiť elektronizáciu Slovenska. Zároveň to znamená, že sa tak ako doteraz naďalej budú používať aj málo bezpečné elektronické podpisy,“ domnieva sa R. Rexa.

Zuzana Krútka