Máme kauzu, nemáme vinníka?

Reštitučný investičný fonf bol dlho príkladom a teraz je tam, kde ostatní

Predaj akcií Reštitučného investičného fondu (RIF) v držbe Fondu národného majetku (FNM) SR a Slovenského pozemkového fondu (SPF) prostredníctvom verejného tendra vzbudzuje pozornosť mnohých občanov a zároveň nastoľuje otázky, na ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nedostaneme dostatočné odpovede. Keďže v tomto tendri ide o značné materiálne hodnoty, bude mať každý chybný krok predávajúcich (FNM SR a SPF) následky na príjmovú časť ich rozpočtov, a keďže ide o štátne organizácie, bude to

mať následky

na celkové hospodárenie štátu. Z tohto hľadiska by sa mohlo zdať, že primárnym cieľom týchto organizácií by mal byť predaj akcií za čo najvyššiu cenu. Ak sa však pozrieme na skutočnosti, za akých prebiehajú predaje týchto akcií, spomínaný cieľ a skutočnosť pri predaji akcií RIF sa značne líšia.

Reštitučný investičný fond (RIF) patrí do malej skupiny fondov, ktoré neboli úplne znehodnotené, čo môžeme považovať za „zásluhu“ doterajšieho väčšinového vlastníctva štátu a dozoru štátu nad nakladaním s týmito akciami. Čistá hodnota majetku RIF dosiahla k 31. 12. 2000 hodnotu 3,8 mld. Sk a v prepočte na jednu akciu to predstavovalo 1748 Sk. K 30. 6. 2001 dosiahla čistá hodnota jeho majetku viac ako 4 mld. Sk a čistá hodnota majetku pripadajúca na

jednu akciu

predstavovala k uvedenému dátumu 1844 Sk. Od vzniku fondu v roku 1993 sa cena na akciovom trhu pohybovala v rozpätí 300 až 900 Sk a v súčasnosti dosahuje cena jednej akcie RIF asi 650 Sk. Jednou z otázok, ktoré vyvolávajú dojem, že tento tender nie je v súlade „s kostolným poriadkom“, je fakt, že FNM nepredáva akcie spoločne so SPF, ktorý vyhlásil tender na predaj svojho 10-percentného podielu v RIF v rovnakom termíne ako FNM, pričom obe inštitúcie môžeme považovať za štátne, a preto by mali konať v súlade so štátnym záujmom, a tým je v tomto prípade získanie čo najväčšieho finančného

efektu z predaja

týchto podielov v RIF. Keďže sa tieto podiely predávajú osobitne, vyjednávacia schopnosť predávajúceho sa znižuje, a tým môžeme očakávať aj finančné straty z tohto predaja pre štát. V piatok 9. 11. 2001 sa správna rada SPF rozhodla, že predá svoj 10-percentný podiel v RIF tzv. konzorciu, ktoré tvoria tieto tri spoločnosti: Prvá penzijná Bratislava, J&T Bank Praha a The Brookdale Group LLC, New York. Cena, pri ktorej by sa mal uskutočniť predaj 218 700 akcií RIF, zodpovedá sume 780 Sk. Pri porovnaní s cenou 811 Sk, ktorú ponúklo Konzorcium za jednu akciu RIF Fondu národného majetku, predstavuje čistá strata pre SPF 31 Sk na akciu. Po prepočte na 218 700 akcií to celkovo predstavuje stratu takmer 6,8 mil. Sk. Strata len z toho dôvodu, že dve organizácie sa

nevedia dohodnúť

na spoločnom predaji akcií. V ten istý deň ako SPF, rozhodol aj výkonný výbor FNM o víťazovi verejnej súťaže, vyhlásenej 28. 9. 2001 na predaj 625 271 akcií RIF, ktoré tvoria 28,59 % jeho základného imania. Keďže sa do výberového procesu prihlásil so svojou cenovou ponukou len jeden subjekt, a to spomínané tzv. Konzorcium, nie je možnosť výberu z viacerých uchádzačov, a teda fond akceptoval jedinú ponuku na kúpu akcií RIF v jeho držbe. Konzorcium ponúklo za jednu akciu RIF 811 Sk, a tým by FNM mal do 30 dní od podpisu zmluvy získať 507,1 mil. Sk, ktoré sú pre FNM, sužovaný ťažkosťami so splácaním záväzkov, veľmi potrebné. Vyhovárať sa však na nepriaznivú finančnú situáciu fondu a pod váhou nevyhnutnosti vyplatenia dlhopisov do konca roka prijať aj menej výhodnú cenu, nie je systémovým riešením. Táto cena pri porovnaní s čistou hodnotou majetku RIF na jednu akciu (1844 Sk k 30. 6. 2001) nepredstavuje ani jednu polovicu. Už samotný fakt, že sa do tohto tendra prihlásil len jeden záujemca o kúpu akcií, lepšie povedané tri subjekty, ktoré vytvorili Konzorcium, ktoré vystupuje ako jediný záujemca o kúpu akcií, naznačuje, že predaj akcií RIF pre FNM SR nebude natoľko

finančne efektívny,

ako by to bolo v prípade súboja o kúpu medzi viacerými záujemcami. Príčinu faktu, že o kúpu akcií RIF sa uchádza len jeden záujemca, by sme mohli hľadať v samotných podmienkach na predaj akcií, ktoré dovoľovali vytváranie konzorcií uchádzačov, ako aj v samotných začiatkoch prípravy predaja akcií RIF v držbe FNM, keď v lete roku 2001 začal Výkonný výbor FNM v rozpore s harmonogramom prevodu majetku štátu na iné osoby schváleného vládou SR v januári 2001 rokovania o priamom predaji 28,59-percentného podielu v RIF s Američanom Hawardom I. Goldsteinom, ktorý zastupuje Brookdale Group LLC. Otázku, prečo sa FNM snažil využiť na predaj svojho podielu v RIF metódu, ktorá nech by bola akokoľvek čestná, je veľmi netransparentná, prípadne prečo FNM využíval na predaj podielu v RIF

medzeru v zákone

s odkazom na „špecifické poslanie RIF pri vyrovnaní reštitučných nárokov a náhrad“ na priamy predaj svojho podielu bez odobrenia vládou SR, doteraz nikto nezodpovedal, nehovoriac ani o vyvodení nejakých dôsledkov z takéhoto netransparentného konania.

Z dôvodu, že Konzorcium získalo nákupom akcií od SPF a FNM celkovo 38,59-percentný podiel na základnom imaní RIF, je povinné podľa zákona pre verejný prísľub, ako aj podľa podmienok zmluvy vyhlásiť verejný prísľub na odkúpenie akcií od ostatných akcionárov. Keďže jednou z podmienok zákona o verejnom prísľube je aj podmienka, že minimálna cena ponúkaná pre ostatných akcionárov nemôže byť nižšia ako polovica čistej hodnoty majetku na akciu, minimálna cena verejného prísľubu by mala predstavovať viac ako 900 Sk. V porovnaní so súčasnou cenou akcií RIF na akciovom trhu vcelku zaujímavý priestor pre akciovú špekuláciu.

Ing. Rastislav Ručinský

(Autor pracuje ako ekonomický poradca)