Spoločník, poistné a fond

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 02/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Konateľ a zároveň spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným

nemá uzatvorený s touto spoločnosťou pracovný pomer ani obdobný pracovný vzťah,

nepoberá od nej príjmy zo závislej činnosti a ani inú odmenu

počas roka. Jeho príjmom z tejto spoločnosti je podiel na zisku vyplácaný podľa

spoločenskej zmluvy. Tento spoločník zároveň podniká a ako samostatne zárobkovo

činná osoba z tohto dôvodu si plní všetky odvodové povinnosti (z

maximálneho vymeriavacieho základu) do Sociálnej poisťovne,

úradu práce, zdravotnej poisťovne.

1. Prosím o odpoveď na otázku, či je povinný tento konateľ

(spoločník) plniť si odvodové povinnosti aj z dôvodu konateľa

(spoločníka) spoločnosti.

2. Ak by začal poberať príjmy zo spoločnosti, a tak si plniť aj

všetky odvodové povinnosti, je povinný aj naďalej platiť poistenie

ako SZČO?

Z akých právnych noriem máme vychádzať, pretože na tieto problémy je viac názorov.

- 1. Bez ohľadu na to, či je tento spoločník súčasne aj konateľom a či súčasne podniká alebo nie, v uvedenom prípade nie je povinný platiť tzv. povinné poistné len z toho dôvodu, že je spoločníkom (konateľom) s. r. o. Na účely zdravotného poistenia uvedené vyplýva z §10 ods. 3 písm. c) zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení... v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa za zamestnancov povinných platiť poistné na zdravotné poistenie považujú spoločníci s. r. o. v prípadoch, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti. Tento spoločník uvedeným spôsobom odmeňovaný nie je (neberie žiadnu odmenu za prácu).

Na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne je situácia podobná. Spoločníci s. r. o. sú na tieto účely považovaní za osoby, ktoré sú zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a na nemocenskom poistení opäť v prípade, ak vykonávajú pre spoločnosť prácu za rovnakých podmienok ako pri zdravotnom poistení (tu vychádzame z § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a nadväzne na § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení, oba zákony v znení neskorších predpisov).

Na účely platenia príspevkov na poistenie v nezamestnanosti spoločníci s. r. o. sú len dobrovoľnými platiteľmi príspevkov (§ 27 a § 57 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov), a to tiež len v prípade, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti.

Citované zákony „nepoznajú“ pojem „konateľ“ s. r. o., takže sa zaoberáme len spoločníkom ako takým. Ak by išlo len o konateľa (ktorý nie je súčasne i spoločníkom s. r. o.), ten nemá rovnako uvedené povinnosti.

Predpokladám, že odmena, ktorú tento spoločník poberá zo zisku, je podielom na zisku z účasti v spoločnosti, t. j. že ide o príjem z kapitálového majetku.

2. Ak by tento spoločník s. r. o. začal poberať príjmy za prácu v spoločnosti, musel by platiť tzv. povinné poistné okrem príspevku na poistenie v nezamestnanosti (ten len dobrovoľne). Vymeriavacím základom je príjem zo závislej činnosti. Nemá na to vplyv, že ide súčasne o podnikateľa, ktorý si platí poistné v zmysle platných predpisov. Bude v podstate platiť poistné (okrem príspevku na poistenie v nezamestnanosti) dvakrát.

Na účely platenia poistného ako SZČO vzhľadom na to, že v otázke uvádzate maximálny vymeriavací základ, zrejme bude tento spoločník platiteľom i naďalej. Bližšie, bez potrebných ďalších podkladov sa na tento problém nedá odpovedať (napr. je dôležitá výška hrubých príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok atď.).

Chcela by som vedieť, ako sa zdaňuje odmena vyplatená zo sociálneho fondu

za pracovné jubileum, ktorá je v sume 3000 Sk. V tomto roku

nemal zamestnanec vyplatené iné príjmy zo sociálneho fondu.

- Bez ohľadu na skutočnosť, či boli alebo neboli zamestnancovi vyplatené iné príjmy zo sociálneho fondu, platí, že jeho použitie musí byť v súlade najmä s ustanovením § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia nie je možné sociálny fond použiť na odmeňovanie za prácu. Odmena z dôvodu pracovného jubilea (v hotovosti) však nepriamo predstavuje takúto formu odmeny. Z uvedeného dôvodu sa domnievam, že zdanenie 10-percentnou osobitnou sadzbou dane nie je celkom v poriadku (i keď je známe, že sú na tento problém aj iné názory). Odporúčala by som hľadať inú, pre zamestnanca „výhodnejšiu“ formu odmeny, ktorá by bola nielen v súlade so zákonom (malo by ísť o „sociálny aspekt“, o starostlivosť o zamestnanca a pod.), ale aj z hľadiska spôsobu zdanenia. Napríklad poskytnutie rekreačného poukazu alebo príspevku na rekondičný alebo rehabilitačný pobyt by bola možnosť, pri ktorej ak by išlo o nepeňažnú formu, by bolo možné využiť daňové oslobodenie (do 2000 Sk ročne) alebo pri peňažnom plnení zdanenie 10-percentnou sadzbou dane.

Suma 2000 Sk za kalendárny rok zo sociálneho fondu, ktorá je oslobodená od dane, sa vzťahuje iba na nepeňažné príjmy?

- Podľa § 6 ods. 8 písm. a) bod 8. zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je plnenie zo sociálneho fondu poskytnuté najviac do výšky 2000 Sk ročne od dane oslobodené, len ak ide o nepeňažné plnenie. Vyplýva to zo znenia úvodu tohto ustanovenia (písmeno a), ktoré sa týka len nepeňažných príjmov. Pripomínam, že sa do tejto hranice príjmov nezapočítavajú ďalšie nepeňažné príjmy hradené zo sociálneho fondu, ktoré sú v zmysle odseku 8 tohto ustanovenia zákona od dane oslobodené (napr. nepeňažný príspevok na stravovanie).

Jana Zátopková