Zákony umožňujú prechmaty

Platiteľ voči správcovi dane nemá rovnoprávne postavenie

„Som presvedčený, že tak, ako po znížení dane z príjmu právnických osôb zo 40 % na 29 %, ani teraz, keď parlament schválil 25-percentnú daň, nenaplnia sa katastrofické scenáre príjmovej časti rozpočtu, ktoré vykresľovalo ministerstvo financií,“ povedal nám na margo rozhodnutia poslancov znížiť daň spolumajiteľ daňovo-poradenskej kancelárie Finservis Tax Robert Spišák. Najväčšie problémy zákona o daniach z príjmov podľa neho nespočívajú ani tak v sadzbe dane ako v celkovej konštrukcii zákona. Dali by sa vymenovať desiatky problémov, ktoré stále pretrvávajú. „Hovorme napríklad o presadzovanej snahe ministerstva financií robiť z podvojného účtovníctva jednoduché. To znamená rozlišovať výdavky na zaplatené a nezaplatené a v závislosti od toho ich daňovú uznateľnosť. Hovorme o tom, že na rozdiel od Česka na Slovensku je stále veľmi problematicky riešená daňová uznateľnosť nedobytných pohľadávok. Ale aj o tom, že tvorba rezerv ako daňového výdavku, pokiaľ ide napríklad o rezervy na údržbu hmotného investičného majetku, obsahuje

veľa nelogických

administratívnych ustanovení. Takto by som mohol pokračovať.“ Pokiaľ ide o zákon o daniach z príjmov, ostáva ešte množstvo práce smerujúcej najmä k tomu, aby sa základ, z ktorého sa daň bude počítať, čo najviac blížil reálnemu hospodárskemu výsledku, ktorý podnikateľ dosiahne. A to bez toho, aby na základe rozličných pseudoargumentov bol hospodársky výsledok upravovaný o rôzne pripočítateľné alebo odpočítateľné položky. Podľa R. Spišáka Združenie podnikateľov Slovenska od roku 1998 navrhuje vypracovať tzv.

daňový kódex,

teda v spolupráci odborníkov pripraviť právny predpis, ktorý by pojmy pre oblasť daňového práva jednotne definoval, aby ten istý pojem pri rozličných druhoch daní nemal rozdielny význam. Potom by jednotlivé daňové zákony mohli riešiť aj ostatné záležitosti, akými sú sadzba dane, splatnosť dane a pod. Ďalším dôležitým krokom je vymožiteľnosť práva na strane daňovníka. „My chápeme, že vybrať dane je v záujme štátu a tento záujem je do istej miery nadradený záujmom podnikateľských subjektov a všetkých daňových poplatníkov, ktorí majú logickú snahu minimalizovať svoju daňovú povinnosť. Myslíme si, že súčasné postavenie medzi správcom dane a platiteľom dane nie je rovnoprávne.“

Stáva sa, že dva daňové úrady interpretujú to isté ustanovenie toho istého paragrafu rozdielne. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu správcu dane nemá odkladný účinok. Takže pointa je v tom, že daňový úrad sa nejako rozhodne, podnikateľ musí zaplatiť, a potom možno po roku alebo po dvoch, kým to prejde celou štruktúrou a možno až na

najvyšší súd,

je možné, aby podnikateľ dostal svoje peniaze späť. Samozrejme, že nezúročené a bez akýchkoľvek sankcií za nesprávny postup štátu. Na otázku, čo bráni prijatiu daňového kódexu, je podľa neho ťažko odpovedať. Riziko pre štátnych úradníkov spočíva práve v obmedzení ich moci. Keď je zákon jednoznačný a každému je v každej chvíli úplne jasné, čo má urobiť, tak úradník, ktorý robí či už daňovú kontrolu alebo vydáva nejaké rozhodnutie, má menšie manévrovacie možnosti.

Andrej Pokojný