Zdravo otvorení diplomanti

Študenti odchádzajú do zahraničia za skúsenosťami

Najlepšie diplomové práce absolventov Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, tematicky orientované na bankovníctvo, medzinárodné finančné a peňažné vzťahy, ako aj na procesy pri asociácii Slovenska k EÚ, každoročne vyhodnocuje odborná komisia. Najlepší diplomanti získajú Vontoblovu cenu a s ňou prvý dostane odmenu 20-tisíc Sk a ďalší dvaja po 10-tisíc Sk. Doktor Hans Vontobel, Dr. h. c, je medzinárodne uznávaný odborník, ktorý svoj profesionálny život venoval práci vo finančníctve a v bankovníctve. Pod jeho vedením sa banka Bank Vontobel Zürich stala jednou z vedúcich súkromných bánk vo Švajčiarsku. Včera na Obchodnej fakulte odovzdali ocenenia ďalším trom študentom, dnes už inžinierom. Ako pre Hospodársky denník povedal dekan fakulty, doc. Ing. Ferdinand Daňo, PhD., ide o práce, ktoré už boli obhájené. Okrem finančnej odmeny študenti každoročne získajú aj dvojtýždňový pobyt vo Švajčiarsku, ktorý hradí tento finančník autorovi najlepšej práce. Z toho jeden týždeň môže stráviť na pracovisku uvedenej banky. Podľa neho diplomové práce absolventov sa

uplatnia aj v praxi,

lebo ich posudzujú aj odborníci na hospodárstvo, bankovníctvo a firemnú prax. „Keby neboli orientované na praktické otázky, neprešli by komisiou. Snažíme sa všetky diplomové práce robiť tak, aby mali svoje vyvrcholenie v aplikovanej praxi,“ zdôraznil.

Diplomovou prácou Marketingová analýza vybraných produktov Poľnobanky získala prvenstvo Ing. Margaréta Zelmanová. Za najväčší problém pri zostavovaní svojej diplomovej práce považuje literatúru. „Musela som čerpať hlavne zo zahraničných zdrojov a zo slovenských hlavne z časopiseckej literatúry. Keďže o finančných derivátoch nie sú žiadne štatistiky a nemá ich ani Národná banka Slovenska ani iné finančné inštitúcie, opierala som sa o údaje z hľadiska Poľnobanky,“ hovorí mladá inžinierka. Problém vidí v ešte stále nedostatočnom povedomí o týchto produktoch na slovenskom trhu, a preto nie sú

až také využívané,

pričom na to chýbajú aj finančné prostriedky. Na otázku, na čo ako ešte nedávna študentka využije peniaze, nám povedala, že vzhľadom na to, že v súčasnosti žije s manželom vo Veľkej Británii, financie použije na dve cesty tam a späť. Odchod mladých ľudí do zahraničia vidí dosť tragicky, vedie ich k tomu snaha získať skúsenosti, ale aj z finančného hľadiska je to pre nich vonku ľahšie.

Podľa Ing. Petra Neubauera, ktorý obsadil druhé miesto a diplomovú prácu venoval problematike globalizácie a jej vplyvu na medzinárodné financie a bankovníctvo, tvrdí, že postupne ostanú na trhu len tí „najsilnejší globálni hráči“. Slovensko je malé a z tohto hľadiska bezvýznamné. Je dôležité, aby sa aj naše bankové domy stali súčasťou nejakej skupiny. Vedenia bánk na Slovensku boli podľa neho spolitizované a úvery sa dávali príkazom. Myslí si, že bankovníctvo nebolo vedené obozretným spôsobom a veľké množstvo úverov vydávali bez náležitej zábezpeky. Banky teraz treba ozdraviť, ale robia to daňoví poplatníci. „Podľa môjho názoru mali by byť ešte vyvodené tvrdé dôsledky voči tým, ktorí to spôsobili.“ O tomto probléme hovorí v prípadovej štúdii v závere diplomovej práce.

„Hlavným problémom bolo získavanie zdrojov na vývozy vysokého objemu, ktoré predstavujú investičné celky,“ hovorí o svojej analýze financovania vývozu týchto celkov zo Slovenska Ing. Ľubomír Hrehovčík. Dospel k záveru, že banky už majú v súčasnosti dostatok prostriedkov, ale nie sú ešte celkom ochotné vstupovať do podnikového rizika. Do popredia vystupuje odberateľský

exportný úver,

keď naša banka požičia zahraničnej, a tá dobre pozná odberateľa a následne mu požičia. Vidí to ako jedno z hlavných riešení, lebo náš export tak neznáša finančné náklady úveru. Pripomenul, že naša Eximbanka v súčasnosti neposkytuje žiadne dlhodobé úvery a „nie je schopná pokryť ani žiadosti na krátkodobé úvery“. Východisko vidí vo väčšej zodpovednosti štátu pri preberaní záruk.

Vladimír Turanský