Remeslo nemá zlaté dno?

Návšteva medzi žiakmi prešovských učilíšť

Murári, kováči, stolári, tesári patrili medzi najčastejších remeselníkov na Slovensku. Vraví sa, že napríklad väčšiu časť Budapešti postavili práve slovenskí murári a vravievalo sa aj to, že remeslo má zlaté dno. Kedysi. Dnes je však situácia u nás iná a ak toto porekadlo má platiť, tak iba do tej miery, že za oným dnom treba ďaleko chodiť, ako za čias našich pradedov. S otázkou, ako vidia svoju perspektívu žiaci Stredného odborného učilišťa stavebného (SOUS) v Prešove na Volgogradskej ulici, som sa ich priamo spýtal pri príležitosti návštevy tejto školy v druhý deň konania v poradí už 7. ročníka výstavy Mladý remeselník, zameranej na prezentáciu zručnosti žiakov nielen z tohto, ale aj z iných podobných vzdelávacích zariadení najmä z regiónu východného Slovenska, ale aj z Poľska.

Napríklad Stanislav, žiak dvojročného maturitného nadstavbového štúdia v odbore stavebníctvo a podnikanie, sa najprv vyučil ako inštalatér. Pokračovať v získaní vedomostí sa rozhodol najmä preto, aby bol kvalifikovanejší a myslí si, že hoci ťažko, ale prácu si po skončení školy doma nájde. Ján na podobnej kombinácii sa vyučil prv ako stolár v Sabinove a páči sa mu najmä mesačná odborná prax. Rozširovanie svojich vedomostí by sa mu malo vrátiť v podobe ľahšieho zháňania zamestnania. Vlado ako vyučený pokrývač si predsavzal, že získať vedomosti z marketingu a zároveň mať maturitu mu môže iba prospieť a s „papiermi“, ako vravel, a pre ľahšie uplatnenie sa je to preňho perspektívne. Čím vyššia kvalifikácia, tým viac možností zamestnať sa, podľa možností na Slovensku, ešte lepšie v blízkom okolí. Neprekvapila však ani reakcia na ďalšiu otázku: čo v prípade, ak predsa len nenájdu doma prácu? Vladovu spontánnu odpoveď potvrdili všetci: najprv hľadať doma a ak to nepôjde - smer zahraničie, kvôli čomu sa učia aj cudzie jazyky. Tam sú predsa lepšie pracovné podmienky a hoci zarobia menej ako domáci, v prepočte na naše koruny znamená v ich prospech podstatný rozdiel.

Ak sme nedávno písali o dievčatách - zdravotníčkach, ktoré odchádzajú, či už ako „óperky“ alebo kvalifikované stredné zdravotné sily za hranice smerom na západ za prácou i slušnejšími zárobkami, vidno, že aj chlapská časť mladého pokolenia uvažuje podobne. Kým chlapci-stavbári pripúšťali v poradí až ako druhú možnosť odísť za hranice až po tej, ak by doma boli dlho bez práce, skupina žiakov SOU elektrotechnického z Prešova so zameraním na umelecké kováčstvo a zámočníctvo túto eventualitu posunula na prvé miesto.

Martin Krč