Ak je už úroda v sýpkach

Systém dopravy si predsa nevymysleli

Zber tohtoročných poľnohospodárskych plodín podľa hlásení už poľnohospodári takmer ukončili alebo s kukuricou a cukrovou repou finišujú, preto nastáva obdobie bilancovania kladov, ale i záporov, čoho sa treba v budúcnosti vyvarovať. Medzi také rátajú napríklad dotácie, ktoré pre nich poskytuje štát. Od roku 1999 totiž netvoria odpočítateľnú položku pri vypočítaní daňového základu, čo pre nich znamená, že tie podniky, ktoré vytvárajú zisk, majú dotácie zdanené, a naopak neúspešné, tápajúce sa v červených číslach, z podobného mešca neodvádzajú štátu nič. Prosperujúce subjekty to vnímajú ako neseriózny krok zo strany štátu, pretože ich to demotivuje. Aj v prípade „zelenej nafty“ často počuť zo strany gazdov počudovanie až nesúhlas so zákonodarcami, keď pri schvaľovaní zákona o nej dopustili vyňať zo súpisu strojov nákladné autá vrátane stavebných, konkrétne čelné nakladače, ktoré poľnohospodári vo veľkej miere používajú iba na poľnohospodársku výrobu. O priznaní chyby zo strany štátu svedčí aj prísľub jedného z podpredsedov vlády o tom, že sa prípadom budú opäť zaoberať. Treba si uvedomiť, že systém dopravy nevymyslel ani jeden z poľnohospodárov. Ak napríklad jedno družstvo prevádzkuje hoci iba tucet nákladných vozidiel, pričom ich používa len (!) na poľnohospodársku výrobu (veď celé technologické linky sú na tom postavené, konkrétne senážovanie, rozmetanie hnoja, odvoz obilia od kombajnov, jeho dodávka do verejných skladov atď.) a keď spočíta ich spotrebu, vychádza slušná suma, ktorú by mohlo účelne využiť. Za súčasných podmienok však časť peňazí musí putovať späť, odkiaľ prišla.

Ladislav Kulik