Privysoké sú dlhy štátu

Komentuje Eleonóra Bujačková

Podľa hlavných ukazovateľov sa slovenskej ekonomike darí pomerne dobre. Hrubý domáci produkt postupne rastie, inflácia je stabilná, pokračuje aj prílev zahraničných investícií. Napriek tomu niektoré zahraničné banky a finančné trhy ešte stále zostávajú pri hodnotení výhľadov domácej ekonomiky opatrné. Dôvodom je ich obava zo stále rastúceho zadlženia krajiny. Skutočnosťou je, že deficit rastie veľmi rýchlo. Za posledné štyri roky sa zvýšil takmer trikrát a vláde sa ho nedarí zastaviť. Pomerne štedro rozdáva zo štátnej pokladnice a veľmi pomaly postupuje v reforme sociálneho a zdravotného systému. Je zrejmé, že minúť môžeme len toľko, koľko máme. Pravda, môžeme minúť aj viac, ak si nájdeme niekoho, kto nám požičia. Ibaže požičané treba vrátiť, a s úrokami. Rozpor medzi príjmami a výdavkami pociťuje asi 90 percent občanov. Príjmy štátu sú priamo závislé od našich príjmov. Ibaže štát, na rozdiel od nás, má možnosť privyrobiť si predajom majetku, ak nejaký ešte má.

Míňanie štátu pripomína biblický zázrak, keď Ježiš dokázal nakŕmiť zopár rybami a pecňami chleba zástupy. Analytici už dlho upozorňujú, že štát, ktorého občania musia svoje výdavky redukovať o takmer 20 percent, musí nevyhnutne redukovať svoje výdavky. Alebo si musí na svoje neredukované výdavky požičať. Ibaže potom sa stáva závislý od svojich veriteľov, najmä ak si požičiava na takú aktivitu, ktorá neprináša zisk. Bolo by korektné poskytnúť občanovi tohto štátu seriózne informácie o tom, aký podiel HDP ide na verejné výdavky v štátoch EÚ, čiže koľko si privlastní štát vrátane samosprávy. Koľko z tohto percenta spravuje centrálna vláda, koľko majú k dispozícii regióny, koľko samosprávy? Koľko z týchto príjmov ide na zdravotníctvo, školstvo, obranu, bezpečnosť, rôzne dotácie v záujme udržateľných sociálnych podmienok pre občanov a koľko na štátne úrady? Všetky reformy sa musia prispôsobiť ekonomickým možnostiam štátu. Štát musí urobiť všetko, aby jeho príjmy boli maximálne. Nie zvyšovaním daní, ale zvyšovaním svojich príjmov cez maximálny výber daní a zvýšením počtu platiteľov daní znížením počtu nezamestnaných. Dvadsaťpercentná nezamestnanosť položí aj také štáty, ktoré svoje výdavky redukovali podľa príjmov svojich občanov, nieto ešte štát, ktorý ich nereguloval. Všetky reformy musia spĺňať kritérium ekonomizácie správania sa štátu, inak pôjdeme „z kopca“.