Ešte následky „smrekománie“

Doslovná „smrekománia“ v Európe koncom 19. storočia rozvrátila druhovú štruktúru nemeckých a českých lesov, no čiastočne sa prejavila aj v lesoch slovenských. Ovocie masívnej výsadby smreka dozrieva práve v týchto desaťročiach, aj keď môžeme povedať, že bolo šťastím pre Slovensko, že stálo v tom čase obrazne „za bukom“. Podľa lesohospodárov zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) nie je optimálna situácia v zastúpení lesných drevín v Tatrách. Drevinové zloženie lesov národných parkov by malo byť rovnaké ako v prírodných, človekom nezmenených lesoch. V prípade ŠL TANAP-u to znamená značne zmeniť štruktúru drevín. Napríklad najpočetnejší smrek sa rozprestiera takmer na šesťdesiatich percentách všetkých zalesnených plôch. Cieľom pre budúcnosť je dostať sa pod 50-percentný celkový stav zalesnených plôch. Podľa Ing. Mariána Šturcela z manažmentu ŠL TANAP-u je potrebné postupné znižovanie percentuálneho zastúpenia smreka a naopak zvyšovanie ostatných ihličnanov a listnáčov. Prakticky to znamená zvýšiť skoro o štyri percentá počet jedlí a limby. Nižšie percentá nárastu sú pri borovici sosny a smrekovci opadavom. Medzi listnatými stromami sú žiaducou drevinou buk a dub.

Marian Kňažko