Elixír lásky vedecky

Vedci objavili genetický elixír lásky. Vďaka vírusovej terapii sú samčeky vernejší, dôverčivejší a priateľskejší. Larry Young z univerzity v Georgii s kolegami používali vírus na doručovanie génov priamo do časti mozgu hrabošov tzv. ventral pallidum, zodpovednej za odmenu a pocity uspokojenia. Gén spôsobil, že mozgy zvierat citlivejšie reagovali na hormón vazopresín. Zdá sa, že prítomnosť viacerých receptorov pre vazopresín prináša väčšie pocity uspokojenia pri stykoch s inými jedincami.

Samčekov hraboša umiestnili vedci na 17 hodín do klietky s určitou samičkou, potom ich premiestnili do klietky s touto samičkou a s inou podobnou samičkou. Samčeky so zavedeným génom uprednostňovali známu samičku. Samčeky, ktorým gén nezaviedli, prípadne ho zaviedli do inej časti mozgu, neuprednostňovali nijakú zo samičiek. „To je prvýkrát, čo vírus nesúci gén do mozgu zmenil celkové správanie,“ hovorí Stafford Lightman, odborník na hormóny z Bristolskej univerzity. Je pozoruhodné a skoro až desivé, že správanie možno zmeniť len zmenou jediného receptora.

Podľa niektorých vedcov je možné, že nedostatok vazopresínových receptorov v tejto časti mozgu je príčinou autizmu - duševného ochorenia, pri ktorom sa jednotlivec uzatvára do samoty pred vonkajším svetom. Problémy v tomto systéme by mohli byť zodpovedné aj za niektoré ďalšie poruchy sociálneho správania.

Výskum na poli snímok mozgu priradil tzv. ventral pallidum romantickej láske a závislosti. Nie je náhodné ani prekvapujúce, že rovnaká oblasť je zodpovedná za obe. Veď mnohí ľudia na lásku často nazerajú ako na závislosť.

Experimenty, ktoré bádatelia prezentovali v odbornom časopise Nature, preukázali, že zvieratá v klietkach s pruhovanými stenami, ktorým do tejto časti mozgu injekčne podali kokaín, vyhľadávali pruhované steny. Spájali si vzor na stenách s euforickým zážitkom z drogy. „Párová náklonnosť je pravdepodobne o tom istom,“ predpokladá Young. Keď je hraboš v styku so samičkou, uvoľňuje sa mu v mozgu vazopresín, ktorý stimuluje ventral pallidum. Samček si príjemné pocity spája s konkrétnou samičkou.

Vazopresín možno spájať aj s úzkosťou či bojazlivosťou. Hraboše, ktoré dostali gén pre vazopresínový receptor, sa správali ustráchanejšie ako normálne: trúfli si ísť von do otvoreného priestoru oveľa zriedkavejšie.

(kab)