Politický aspekt ruštiny

Odsun moskovských zbraní napätie nezníži

Rusofónna separatistická Podnesterská republika, ktorá je oficiálne stále súčasťou Moldavska, je v týchto dňoch svedkom odchodu ťažkej vojenskej výzbroje, patriacej 14. ruskej armáde, ktorá tu zabezpečovala pokoj zbraní. Vojenskou technikou naložené vlakové súpravy minulý týždeň začali opúšťať územie Podnesterska, ktoré je od konca občianskej vojny v roku 1992 považované za jedno z centier medzinárodného obchodu so zbraňami a s drogami. Od Moldavska sa Podnestersko odtrhlo v roku 1990. Podnesterskú republiku neuznala žiadna krajina. Už niekoľko rokov rokuje Moldavsko, Rusko a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) o budúcom štatúte asi 1500 ruských vojakov, ktorí tu zostali. Aj odvoz opancierovaných vozidiel, delostreleckej techniky a ďalšej výzbroje, ktorá údajne bude odvezená do Ruska, a potom do Afganistanu na pomoc opozičnej Severnej aliancie, je sledovaný pozorovateľmi z viacerých krajín vrátane z OBSE.

Neznamená to však, že ruský vplyv v Podnestersku a v Moldavsku oslabne. Pred týždňom ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov počas návštevy Kišiňova podčiarkol úlohu Ruska ako mierového garanta v konflikte medzi separatistickou oblasťou, kde žije rusky hovoriace obyvateľstvo a rumunsky hovoriacim Moldavskom. Vládni predstavitelia tejto krajiny proti „úlohe Moskvy“ nič ani nenamietajú. Moldavskej politike totiž od jari tohto roka tón udávajú komunisti, ktorí sa netaja svojim rusofilstvom, a ktorí necitlivo popretŕhali nitky spájajúce Moldavsko s jeho „väčším bratom“ Rumunskom, nitky „prišívajúce“ túto krajinu k Západu, k EÚ a NATO. Prezident Vladimír Voronin, ako aj kabinet premiéra Vasile Tarleva za krátky čas vrátili Moldavsko na východ, nevídane zintenzívnili kontakty s Moskvou, dokonca niektorí miestni komunisti žiadajú, aby sa Rusko-bieloruská únia rozrástla aj o Moldavsko. Minulý týždeň Igor Ivanov a jeho moldavský rezortný kolega Nicolae Dudau podpísali Základnú dohodu o priateľstve a spolupráci, ktorá okrem iného predvída posilnenie snáh o povinné zavedenie ruštiny (a teda aj azbuky) do moldavského vzdelávacieho systému (od roku 1990 to bola rumunčina a latinka). Prezident poslal do parlamentu (ovládaný komunistami) návrh na novelizáciu ústavy, teda tých predpisov, ktoré dovoľujú Moldavčanom dvojité občianstvo. Neznamenalo by to nič iné, ako odpílenie ďalšieho mosta s Rumunskom, ktoré v poslednom desaťročí hospodársky pomáhalo Moldavsku, otvorene a veľkodušne podporovalo obyvateľov Moldavska a stále im dovoľuje bez problémov študovať a pracovať na svojom území a poskytuje im rumunské občianstvo.

Vláda komunistov má zatiaľ podporu, lebo pre chudobných Moldavčanov je zárukou bývalých sociálnych istôt, ale odkladanie potrebných reforiem sa nemusí vyplatiť, a potom rýchle bratanie sa s Moskvou sa nie všetkým občanom páči. Ruština sa v rukách vlády stáva politickým nástrojom a ak sa to bude prehlbovať, krajine hrozí polarizácia a k problémom s Podnesterskom môžu pribudnúť ďalšie vážne spory.

Iaromír Novák