Prečo nie je revolúcia...?

Po nedávno publikovaných rozhovoroch s P. Weissom a P. Magvašim ma niekoľko čitateľov dosť rezolútne vyzvalo, aby som nestránil P. Weissovi, a dal priestor aj P. Koncošovi. Je zrejmé, že jeden z týchto mužov sa už túto sobotu stane lídrom SDĽ. Takým, ktorý by mal vdýchnuť nový život preferenčne takmer mŕtvej ľavicovej strane. Azda najvyšší člen vlády v známom svete je v centre pozornosti nielen koaličných partnerov, opozície, ale aj diplomatov, pretože na rozdiel od P. Weissa nebol straníckym bossom, a donedávna nejavil ani záujem o takú pozíciu.

Hd: Prečo sa P. Koncoš, okrem iného člen Hospodárskeho klub a spred štyroch rokov nositeľ ocenenia Prominent ekonomiky, rozhodol pre vstup do veľkej politiky?

P. Koncoš: Donedávna mi ani nenapadlo, že raz budem postavený pred úlohu vstúpiť do politiky ako politik a nie ako odborník. Vždy som bol skôr rebelom, tak do roku 1989, ako aj po ňom, ale situácia v SDĽ ma presvedčila, že by som mal ísť do čela strany.

Hd: Prečo máte takú podporu takmer v polovici vašich okresných organizácií?

P. Koncoš: Nazdávam sa, že predsa len za tie tri roky vo vláde sa v mojom rezorte prijali určité systémové zmeny, ktoré viedli k jeho stabilizácii.

Hd: To by nemalo stačiť na stranícku funkciu...

P. Koncoš: Azda mám podporu aj pre moje postoje k bombardovaniu JZR, k nášmu štátu a štátnosti. A potom, nikdy som nebol servilným politikom.

Hd: Ako odhadujete svoje šance? Skončíte už v sobotu alebo si vybojujete tŕňovú korunu?

P. Koncoš: Mám podporu 31 okresných organizácií, dvadsať sa nevyjadrilo a v sedemnástich dostal dôveru P. Weiss. Iní kandidáti by sa nemali presadiť. Odhadujem, že získam 60 % hlasov zjazdových delegátov.

Hd: Takže, idete do veľkého rizika. Podľa aktuálnych volebných preferencií je SDĽ na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Veríte na zázraky, či čo? Koniec koncov, ten prepad SDĽ v popularite, či skôr strata dôvery medzi jej voličmi od posledných volieb pripomína agóniu...

P. Koncoš: Treba úprimne povedať, že ak sme naozaj prepadli v očiach voličov, tak práve vďaka tomu, že sa akosi vytratila ľavicovosť v politike našej strany. Akoby sme si neuvedomovali, že volič vnímal SDĽ nie podľa deklarácií, ale podľa svojej životnej úrovne. Je fakt, že došlo k sociálnemu poníženiu našich voličov. Jednoducho, necítia sa byť slobodní, pochybujú o našej demokracii a my sa nemôžeme čudovať, že sme sa dostali až do „nevoliteľného pásma“.

Hd: Aj ďalšie koaličné strany sú v takom pásme a prakticky iba SDKÚ a KDH majú šance na potvrdenie sa v parlamente. Výsledky vládnutia nenadchýnajú, ba skôr naopak. Čoraz častejšie zaznieva, že ste vo vláde nevyužitých príležitostí...

P. Koncoš: Ak by v ktorejkoľvek inej krajine vlády robili s národom a so štátom to, čo tie naše od roku 1989 či 1990, tak by bola ďalšia revolúcia. Výnimkou by mohla byť Čičova garnitúra, ktorá sa mi dnes javí ako najkorektnejšia...

Hd: Nebola ani nebude.

P. Koncoš: Na Slovensku chýbajú určité tradície revolučnosti. Slovensko nemalo nejakú silnú robotnícku triedu. Aj keď za socializmu sa hovorilo o jej diktatúre, či o diktatúre proletariátu, tak v podstate to bola fikcia. K výsledkom vládnutia aj vlády, ktorej som členom, treba otvorene povedať, že pred tromi rokmi sme nevstúpili do rajskej záhrady. Stačí si zalistovať aj v štatistikách. V roku 1998 sa spoločnosť nachádzala v hlbokej ekonomickej kríze. Niektoré kroky, ktoré sa urobili na ozdravenie makroekonomiky, boli úspešné. Na mysli mám predovšetkým ozdravenie bánk, aj keď môžeme diskutovať o metóde ozdravovania a o vytvorení predpokladov na pohyb peňazí a toky tovarov. Úrokové sadzby pre podnikateľov boli vtedy nad dvadsaťpäť percent... Dnes je situácia podstatne iná. Je neporovnateľne lepšia. Mrzí ma, že makroekonómi vo vláde, ktorí by mali byť tvorcami aj ďalších nástrojov, akoby sa uspokojili len s týmto výsledkom. Vláda poprijímala síce množstvo ďalších opatrení - od plánu zamestnanosti a koncepcie rozvoja zamestnanosti, resp. národného programu zamestnanosti po plán regionálneho rozvoja, pričom ten je podporený aj zákonom o regionálnom rozvoji - ale, žiaľ, bez dostatočného krytia financiami.

Hd: Aj keď by mohli byť, tak neboli, nie sú a nebudú...

P. Koncoš: Nie sú tu vytvorené podmienky ani na čerpanie zdrojov z EÚ, ktorá ich ponúka, a nie sú preto, že nebolo dosť pochopenia vo vláde na budovanie inštitúcií, cez ktoré by sa mohli čerpať. Jednoducho, ustrnulo sa v tom, že na vstup do EÚ a na čerpanie zdrojov z európskych fondov stačí mať aproximované právo.

Hd: Vy ste nejaký optimista...

P. Koncoš: Som.

Hd: Čo môžete občanom, potenciálnym voličom ponúknuť?

P. Koncoš: SDĽ sa hlási k Európskej sociálnej charte. Jej obsah musíme ponúknuť. To je možný základ návratu stratených a tiež nových voličov. Sme členmi Socialistickej internacionály (SI), rovnako ako celý rad vládnych strán v krajinách EÚ, tak prečo sa programovo neoprieť o tento dokument?! V Európskej sociálnej charte sú zakotvené všetky práva: na zamestnanosť, vzdelanie, rovnosť príležitostí,

Hd: Plánov bolo v dejinách vždy dosť. Problémom je ich realizácia. Má SDĽ politikov, ktorí by sa do takého veľdiela pustili? A napokon SDĽ stratila hlasy aj pre rôzne kauzy, z ktorých niektorí politici nevyšli ako socialisti, ale horšie ako „sebarobkovia“...

P. Koncoš: Máme dosť čestných ľudí, odborníkov, ale nevymohli si svoj priestor. Pokúsim sa o to, aby ľavicový volič mal ľavicových politikov, ktorí nebudú mať problém deklarovať svoje majetkové pomery a problémy s osobným profilom. V ľavicovej politike sa bez chlapskej politiky, to myslím obrazne, nedá prežiť.

Hd: Povedzme, že sa dostanete do Národnej rady SR. Podľa všetkého každý víťaz bude potrebovať partnera do koalície. Aj keď je do volieb osem-desať mesiacov, čiže priskoro na také chlapské slová, aká je vaša filozofia pre prípadné partnerstvá?

P. Koncoš: Brali by sme súčasné preferencie Strany maďarských socialistov, nehovoriac už o poľských socialistoch, ktorí deklasovali pravicové aj stredové strany. SDĽ nemôže ísť len o tých päť percent, ktoré sú potrebné na vstup do parlamentu. Ambíciou je byť vo vláde, byť koaličným partnerom a ovplyvniť z takejto pozície hospodársky a sociálny vývoj v štáte. Slovensko je naozaj vo veľmi zlej situácii. Západ naznačuje, že vláda HZDS by mohla viesť do izolácie. A potom vidina vládnej garnitúry zo siedmich či desiatich strán, to tiež nie je veľmi perspektívne. Tak či tak, netreba podceňovať hlasy niektorých západných politikov spochybňujúce takpovediac funkčnosť Slovenska ako štátu. Akoby to nemalo byť dnes o tom, či budeme prijatí do NATO a potom do EÚ, ale či máme jestvovať. Aj pre takéto hlasy sa treba starať o to, aby sme boli vnútorne stabilní a v hospodárskej dynamike.

Hd: Že by osud gastarbeiterov vo vlastnej domovine?

P. Koncoš: Osud gastarbeiterov tiež nie je vylúčený. Naozaj treba veľmi citlivo vnímať možnosti rozvoja ekonomiky Slovenska. Treba si uvedomiť, že bez zahraničného kapitálu sa nepohneme z miesta. Nie je schopné vlastnými ekonomickými silami nejako rýchlejšie naštartovať transformačné zmeny. Avšak niektoré kroky, ktoré sa urobili pri privatizácii, už robia z niektorých občanov gastarbeiterov. Nie som proti privatizácii, ale nemyslím si, že za každú cenu by sme sa mali zbavovať SPP a ďalších neoceniteľných firiem. Čo by tak mohol priniesť z technického či technologického hľadiska privatizér SPP? Veľmi málo, v podstate nič nové. Pravda, treba vnímať určité politické súvislosti na východ i na západ od našich hraníc. Politické súvislosti, ktoré už evokuje samotná trasa plynovodu. Takže, nie vždy ide len o cenu, resp. o výnos, ale aj o vzťahy...

Hd: To sa týka aj každého občania, nie?

P. Koncoš: To sa týka, samozrejme, každého občana. A ak sa ozývajú hlasy a, chvalabohu, že už konečne aj v novinárskych kruhoch, a nielen primitívne poklonkovanie moci, tak si doterajšiu cestu k privatizácii SPP treba vyhodnotiť.

Hd: Je vylúčený rozpad koalície?

P. Koncoš: Nazdávam sa, že nikto zo súčasných koaličných strán nemá záujem na predčasných voľbách a nemá ho ani HZDS. Koaličné strany kvôli tomu, že majú nízke preferencie a predpokladajú, že do volieb sa ešte čosi môže zlepšiť.

Peter Kasalovský