Zákon proti svojvôli

Komentuje Andrej Pokojný

Obyvatelia Slovenska majú neraz smolu. Zákony sa viac tvorili a tvoria pre tých, ktorí majú mať nejaké povinnosti. Napríklad platiť dane, odvody, teda sú šité na tých, ktorým štát niečo prikazuje. Legislatíva a jej protagonisti sa snažia, chcú normy robiť čo najdôslednejšie, ale... Neraz sa dobrý úmysel v dobrý zákon neobráti. Ak podnikateľ alebo námezdne pracujúci radový občan platí dane, tak by ho malo spätne zaujímať, čo za odovzdané peniaze dostane. V rámci toho, čo možno očakávať, že sa občanovi vráti, zákony by mali viac pôsobiť na samotný štát, aby spoľahlivo fungoval. Predpisy by teda nemali byť jednosmerné či slepé, ale prejazdné hore i dole, no s presne nakreslenými značkami a semaformi. Inými slovami, čo najjednoznačnejšie. Štát si zvykol „šróbovať“ tých, z ktorých niečo môže vyžmýkať. Na tých má bič. Ale legislatíva až tak nepamätá na tých, ktorí majú ako zástupcovia štátu podľa zákonov postupovať a ktorí sa správajú svojvoľne. Tvorcovia legislatívy by sa mali v problematike dokonale vyznať. Nielen teoreticky, ale aj prakticky. Prečo sa napríklad napriek niektorým opatreniam nepodarilo doteraz vyriešiť problém katastrof? Navštívil niektorý vládny predstaviteľ či legislatívec konkrétny úrad či oddelenie? Koľko bolo v tejto veci poslaneckých prieskumov? A tak potom počúvame, že vláda vlastne ani nevie, prečo to stále nefunguje. Keďže u nás býva legislatíva výrazne pod vplyvom politických záujmov, tí, ktorí ich pripravujú, mali by mať za sebou skôr odborníkov, ktorí by argumentovali vecne a predvídavo. Dôkazom opaku sú novely noviel zákonov. Politický vplyv vždy bol a bude. Ale ako mi povedal jeden podnikateľ, mal by byť najviac dvadsať ku päťdesiatim, no v súčasnosti je to skôr naopak.