Našli gén inteligencie?

Nekonečné sú vedecké spory o tom, aká časť ľudskej inteligencie je daná podmienkami života a akú časť ľudia jednoducho zdedia. Dedičnosť je zakotvená v ľudských génoch. Ak je teda inteligencia vrodená, musí pre ňu existovať nejaký gén, ktorý možno nájsť. A tak sa vedci dali do hľadania.

Podľa odhadov je súbor všetkých dedičných informácií o človeku uložený približne v stotisíc génoch. Špičkové laboratórne metódy dnes umožňujú, aby vedci nachádzali nové gény ako na bežiacom páse. Menej však dokážu určiť, na čo novoobjavený gén v ľudskom organizme slúži.

Vedci využili metódy, ktoré ešte nedávno boli neznáme a technicky neprevediteľné. Pre svoju štúdiu si výskumníci našli päťdesiat detí, ktoré v testoch vykazovali extrémne vysokú inteligenciu. Ich inteligenčný kvocient (dosť diskutabilná, ale uznávaná miera inteligencie) dosahoval 160 či viac bodov (priemer je 100).

Potom vedci porovnali aspoň malú, technicky zvládnuteľnú časť DNA (dezoxyribonukleové kyseliny nesúce dedičné vlastnosti) týchto detí s DNA celkom bežných chlapcov a dievčat. Pri vyhodnocovaní výsledkov si všimli, že určitý variant jedného génu je dvakrát častejší u detí s veľmi vysokou inteligenciou ako u ostatných. Vyvodili z toho teda hypotézu, že práve tento gén je spojený s prenosom vysokej inteligencie.

Nájdený gén však rozhodne nemôže zodpovedať za celú ľudskú inteligenciu. Aj medzi skúmanými päťdesiatimi nesmierne inteligentnými deťmi iba polovica mala gén, ktorý vedci spájajú s vysokou inteligenciou. Druhá polovica detí teda bola bystrá aj bez neho.

Matematickými metódami sa dá vyvodiť, že nájdený gén môže ovplyvniť iba asi štyri body inteligenčného kvocientu jednotlivca. Väčšina inteligencie teda pochádza odinakiaľ. Vedci sa domnievajú, že môže existovať približne päťdesiat, ak nie viac, doteraz neznámych génov, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú prenos inteligencie. Aj mimoriadne inteligentný človek pritom vôbec nemusí mať všetky, ale iba niektoré z nich.

Objav jedného z mnohých génov ovplyvňujúcich ľudskú inteligenciu ešte nemá žiadny priamy praktický dosah. Výskumníci doteraz nedokázali opísať, ako presne tento gén funguje a či sa dá nejako ovplyvniť. Zatiaľ o ňom vedia iba to, že sám bezprostredne neovplyvňuje tvorbu žiadneho proteínu, ktorý by mal v organizme nejakú úlohu. Nie je teda vôbec jasné, ako tento gén vlastne odovzdáva svoje posolstvo ďalej.

Väčšia znalosť týchto génov by vedcom umožnila dozvedieť sa viac o koreňoch inteligencie. Možno by umožnila liečiť niektoré choroby podrývajúce mozgovú činnosť ako napr. Alzheimerovu chorobu. Diskutabilnejšie je však to, či by poznanie nových génov mohlo prispieť k nájdeniu bezpečnej a spoločensky prijateľnej metódy umelého zvyšovania inteligencie. Vedci však pripúšťajú, že ich objav sa dá zneužiť napríklad pre diskriminačné génové testovanie a varujú pred týmto faktom.

Zatiaľ sa však nezdá, že by inteligencia bola vysvetliteľná iba geneticky. Už predchádzajúce výskumy medzi mimoriadne inteligentnými ľuďmi totiž ukázali, že ich inteligencia sa dá vysvetliť dedičnosťou iba u polovice z nich. Ostatní ľudia teda „prišli“ k svojej inteligencii inak - zrejme výchovou, vzdelávaním a ďalšími životnými vplyvmi.

(mb)

T