Kto príde po Talibane?

USA údajne pri náletoch zabili viac lídrov al-Káida

Pentagón včera oznámil, že pri dvoch náletoch na domy v Kábule a Kandaháre boli tento týždeň zabití viacerí lídri afganského vládneho hnutia Taliban a organizácie al-Káida. Podľa Victorie Clarkeovej, hovorkyne amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, však nie je známe, či sa medzi mŕtvymi nachádzajú aj vysokopostavení lídri. Tiež neexistuje dôkaz, že v čase bombardovania bol v niektorom zo zasiahnutých cieľov aj líder al-Káida, saudský disident Usáma bin Ládin, povedala Clarkeová na tlačovej konferencii.

Zostavujú vládu

Bezpečnostná rada OSN v stredu večer schválila politický plán na zostavenie novej vlády Afganistanu a navrhla spôsob vytvorenia mnohonárodných bezpečnostných síl na ochranu väčších afganských miest. Rezolúcia, schválená v pomere hlasov 15 ku 0, podporuje snahu osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana Lakhdara Brahímího o zvolanie schôdze reprezentantov afganských frakcií, na ktorej by mala byť vytvorená dočasná afganská vláda.

V dokumente sa píše aj o medzinárodnej „bezpečnostnej prítomnosti“ v Kábule a iných mestách až do vytvorenie národných bezpečnostných síl. Rezolúcia BR OSN podporuje aj snahy o zaručenie bezpečnosti v oblastiach, ktoré už nie sú pod kontrolou Talibanu.

Severná aliancia neplánuje vytvorenie dočasnej vlády. Namiesto nej by záležitosti Afganistanu až do zostavenia nového kabinetu mala riadiť vojenská rada na čele s generálom Fahimom Chánom. Agentúre REUTERS to dnes oznámil hovorca severoafganskej protitalibanskej opozície Muhammad Habil. „Vojenská rada pozvala a je pripravená prijať delegátov všetkých afganských etnických skupín, ktoré sa chcú zúčastniť na zostavení novej vlády. Delegáti by sa pritom mali najprv, samozrejme, dohodnúť na spôsobe vytvorenia nového afganského kabinetu. Dovtedy bude záležitosti Afganistanu riadiť vojenská rada, vedená ministrom obrany Severnej aliancie Fahimom Chánom,“ zdôraznil Muhammad Habil.

Ostré vyhrážky

Bez ohľadu na sériu porážok zostáva najvyšší duchovný líder afganského Talibanu mulla Muhammad Umar neoblomný. V rozhovore pre paštúnsky servis britskej spravodajskej stanice BBC vyhlásil, že jeho hnutie odmieta akúkoľvek účasť na budúcej vláde postavenej na širokej základni, tak ako to navrhla OSN.

Taliban radšej zahynie, ako by sa mal podieľať na takejto „zlej vláde“, vyhlásil Umar v rozhovore, ktorý sa uskutočnil práve vtedy, keď Bezpečnostná rada OSN schvaľovala v stredu večer novú rezolúciu o Afganistane.

Šéf Talibanu prisľúbil deštrukciu Ameriky v krátkom časovom období. „Súčasná situácia v Afganistane je spojená s veľkou záležitosťou - deštrukciou Ameriky. Tento proces práve prebieha a ak to Boh bude chcieť, naplní sa, je to však nesmierna úloha, ktorá prekračuje vôľu a pochopenie ľudských bytostí,“ uviedol Umar v paštúnskom jazyku v rozhovore odvysielanom včera britskou spravodajskou stanicou BBC World Service. „S Božou pomocou sa tak stane v krátkom čase, majte túto predpoveď na pamäti,“ dodal Umar. Líder Talibanu zároveň uviedol, že sa nachádza v bašte hnutia na juhu krajiny - Kandaháre a má svoje vojenské oddiely úplne pod kontrolou.

Kandahár

V odpovedi na otázku o vojenských úderoch, ktoré utrpeli jeho oddiely, mulla Umar povedal, že nie je dôležité, koľko afganských provincií Taliban kontroluje. Územia totiž možno stratiť a získať späť. Ako dodal, Taliban naďalej ovláda južné mesto Kandahár. Ten sa všeobecne považuje za baštu hnutia na juhu krajiny.

Zo zdrojov Severnej aliancie prichádzajú iné správy. Obyvatelia mesta Kandahár sa podľa nich postavili proti fundamentalistom už takmer porazeného vládnuceho hnutia Taliban a v meste zúria ťažké boje. Agentúru REUTERS o tom informoval jeden z vedúcich predstaviteľov afganskej opozície, kmeňový vodca Hamid Karzaj, prostredníctvom satelitného telefónu zo stredoafganskej provincie Uruzgan. Karzaj, usilujúci sa v Afganistane získať podporu pre návrat zvrhnutého kráľa Muhammada Záhira, informoval, že talibanské jednotky sťahujú z mesta ťažkú výzbroj. „Ľudia sa vybrali do ulíc a kompletne proti nim povstali,“ povedal Karzaj. Podľa predstaviteľov pakistanskej pohraničnej stráže však Kandahár síce bombardujú americké lietadlá, no o bojoch v meste nepočuli. Keďže nie je možné získať ani nezávislé potvrdenie Karzajových slov, vzniká nejasnosť okolo toho, kto má vlastne pod kontrolou poslednú a najvýznamnejšiu baštu Talibanu.

Obavy Pakistanu

Pakistan sprísnil bezpečnostné opatrenia na južnom úseku svojich hraníc v Afganistanom. Islamabad tak urobil pre prípad, že sa saudskoarabský disident Usáma bin Ládin pokúsi potajomky preniknúť do krajiny, aby unikol prenasledovaniu Spojenými štátmi. Pakistanskí pohraničníci zintenzívnili kontroly osôb po tom, ako sa rozšírili zvesti, že bin Ládin - hlavný podozrivý z naplánovania teroristických útokov na USA, môže prebehnúť do tejto krajiny. Rovnako aj afganský Taliban na svojej strane hraníc zintenzívnil hliadkovanie.

Spojené štáty si zrejme uvedomujú riziká, ktoré hrozia Pakistanu, a zaviazali sa poskytnúť krajine finančnú pomoc vo výške 600 miliónov dolárov. Washington určil tieto peniaze na podporu reformnej agendy vlády v Islamabade a na zmiernenie dosahu spomalenia globálneho hospodárskeho rastu na ekonomiku tejto ázijskej krajiny. Spojené štáty už odmenili Pakistan za pomoc vo vojne proti terorizmu okrem iného udelením ekonomickej pomoci vo výške 100 miliónov dolárov a reštrukturalizáciou jeho dlhu vo výške 396 miliónov dolárov.

TASR/by