Otázka spoločnej hranice

Susedské vzťahy môžu byť narušené

Rokovania so slovenskou stranou o faktickom zrušení dohody o bezvízovom styku začalo v minulých dňoch Ministerstvo zahraničných vecí ČR. Medzi oboma krajinami platí nadštandardný režim vďaka dohodám z roku 1992. Prístup do mnoho lokalít je totiž možný len po neudržovaných lesných cestách, kde nie je a ani nemôže byť žiadny hraničný priechod. Obyvatelia týchto takzvaných kopaníc sú denne nútení prekračovať, často opakovane, štátnu hranicu mimo označených priechodov, pretože inak by sa nedostali na svoje vlastné pozemky. Táto situácia však má negatívny dosah na turistický ruch. Cudzinci totiž nemajú možnosť prechádzať štátne hranice mimo určených prechodov, režim sa na nich nevzťahuje.

EÚ zatiaľ neoznámila, že by sa česko-slovenská hranica mala stať vnútornou hranicou únie. V prípade, že by Slovensko nebolo prijaté do únie vrátane s ČR, mohlo by byť súčasťou širšieho schengenského priestoru, podobne, ako je to v súčasnosti v Nórsku a na Islande. Obyvatelia týchto krajín môžu totiž voľne prechádzať hranicu so Švédskom. Ďalší problém je, že ČR si vymohla právo uplatňovať obmedzenie prístupu pracovníkov z krajín EÚ, dokiaľ bude uplatňovaná reštrikcia pre občanov ČR zaujímajúcich sa o prácu v Európe. Podobné obmedzenie zrejme bude platiť proti Poľsku, Maďarsku a Slovensku po vstupe týchto krajín do únie. Paradoxne by v tomto prípade nemohli nájsť v ČR zamestnanie vo firmách Slováci, ktorí dochádzajú za prácou najmä na Hodonínsko a Břeclavsko. Pred českým ministerstvom zahraničných vecí stojí jasná úloha: rokovať o rýchlom vstupe ČR do EÚ. Zatiaľ nikto nevie, či to bude na úkor československej vzájomnosti. Historici upozorňujú, že hraničný režim miestne obyvateľstvo nedodržiavalo ani v rokoch 1939 až 1945, keď bola moravsko-slovenská hranica prísne strážená a jej prekročenie sa od 15. septembra 1944 trestalo smrťou.

Zdeněk Vavřich

Brno