Idealizovanie reality Kosova

Voľby majú potvrdiť úspech, ktorý sa zatiaľ nedosiahol

Ešte pred tromi rokmi bol vývoj v juhosrbskej provincii celosvetovou prioritou. Žiadne vyhlásenie medzinárodného fóra sa neobišlo bez zmienky o „výbušnej juhosrbskej provincii“, svetové televízie sa pretekali vo vysielaní príbehov o „bezprecedentnom porušovaní ľudských práv“. V Kosove sa vtedy údajne bojovalo o „základné civilizačné hodnoty“. Vojny súčasné sa však v dnešnom svete veľmi rýchlo menia na vojny bývalé. Bleskovo upadajú do zabudnutia, odkiaľ ich občas vytiahnu rôzni analytici a porovnávajú s aktuálnymi ozbrojenými konfliktami.

Pritom práve Kosovo by tento víkend malo byť dôkazom, že boj o tie správne hodnoty sa podarilo vyhrať. V sobotu totiž občania provincie budú v slobodnom demokratickom hlasovaní voliť vládu, ktorá „zodpovedá ich túžbam a potrebám“. Voľby by podľa pôvodného plánu mali definitívne uzavrieť kruh násilia a zároveň by mali predstavovať ten rozhodujúci krok k prosperite a multietnickej spoločnosti. Ibaže dôvodov na veľkolepú oslavnú šou je naozaj málo. Okolo dvestotisíc Srbov a Nealbáncov sa stále nemôže vrátiť do svojich domovov, tí čo tam zostali, žijú v strachu o vlastnú existenciu. Vývoj v Macedónsku destabilizuje celý región, zatiaľ čo k pohode nepridávajú ani správy, že niekdajší albánski „bojovníci za slobodu“ by mohli byť napojení na celosvetovú teroristickú sieť.

Hlasovanie sa tak namiesto prostriedku na dosiahnutie skutočne lepšej spoločnosti stáva divadielkom, ktoré má pred svetovou verejnosťou nenápadne vytvoriť zdanie normality. Na papieri všetko funguje. Podľa volebného zákona tak v novom 120-člennom parlamente je vopred 20 miest určených pre zástupcov menšín, z toho desať pre Srbov. Albánski a srbskí poslanci tak budú sedieť v spoločných laviciach, no ich súkmeňovci v uliciach Kosovo budú naďalej žiť oddelene. No a nehovoriac už o tom, že parlament a ďalšie novozvolené orgány budú mať výrazne obmedzené právomoci, keďže posledné slovo a právo veta bude mať civilná správa OSN.

Zahraniční organizátori volieb však rozhodujúci úspech zaznamenali ešte pred začiatkom hlasovania. Oficiálny Belehrad pod tlakom zo zahraničia pristúpil na túto „hru na demokraciu“, čím de facto akceptoval legitimitu volieb, a tým aj výkladu situácie podľa OSN. Juhoslávia vzhľadom na politické postavenie a najmä na ekonomickú situáciu v krajine nemala veľmi na výber. Napríklad v týchto dňoch Parížsky klub veriteľov rozhoduje o odpustení väčšej časti juhoslovanského dlhu. Ak sa nedosiahne adekvátna dohoda, Belehrad by už v budúcom roku musel čeliť splátkam vo výške takmer 30 percent ročného HDP, tvrdí belehradský denník Danas.

Chybičkou krásy kosovských volieb môže byť len nízka volebná účasť Srbov, lebo títo aj napriek výzvam z viacerých strán považujú hlasovania za legalizáciu albánskych separatistických práv. No a ďalšou nepríjemnosťou pre organizátorov môže byť nečakaný úspech albánskych jastrabov. Omnoho lepšie by totiž znelo, že víťazom sa podľa očakávania stal umiernený líder Ibrahim Rugova. O tom, že jeho hlavný cieľ - nezávislé Kosovo - až taký umiernený nie je, z hľadiska marketingu volieb už nie je podstatné.

Rastislav Boldocký