Platí, že zákazník má právo výberu?

Včera sa Bratislava o krok priblížila tomu, aby sa mohla považovať za modernú svetovú metropolu. Verejnosti otvorilo svoje brány nákupné a zábavné centrum Aupark. V ňom takmer dve stovky predajní vrátane supermarketu, rad kaviarní, vinární a reštaurácií, ale i pošta, banka, lekáreň, kníhkupectvo a predajňa tlače. Na druhej strane sme však v strede mesta, ktoré je tradičným miestom prechádzok, nákupov, stretnutí pri káve, víne, pive či dobrom jedle zaznamenali vývesky s nápismi: „Predajňa sa presťahovala do Auparku.“ Včera pribudol aj nový hypermarket Carrefour v Žiline. Potrebujeme toľko veľkých obchodných prevádzok a obchodných centier? Zhodou okolností sa deň predtým konal v Bratislave 2. ročník medzinárodnej konferencie Intraco Special, ktorej dominovala téma globalizácie v obchode. Skúsme teda tam hľadať odpoveď na otázku, či je rozširovanie obchodnej siete v súlade s potrebami Slovenska. Prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak vo svojej úvodnej prednáške o postupe globalizácie na Slovensku pripustil, že iný pohľad má malý obchodník na vidieku a iný v meste, iný prevádzkovateľ domáceho reťazca a iný európsky obchodník pôsobiaci na slovenskom trhu. To sa ostatne prejavilo aj vo vystúpeniach zástupcov dvoch, v SR najsilnejších zahraničných reťazcov, Tesco a Carrefour. Tibor Koubek, oblastný riaditeľ hypermarketov Tesco Stores SR , zdôrazňoval vysoký štandard kultúry predaja a novú filozofiu v uspokojovaní zákazníkov. Podľa neho je dôležité, že zahraničný majiteľ investoval

do modernizácie

vlastné zdroje, že sa v hypermarketoch tvoria ďalšie pracovné miesta a s vytváraním a prehlbovaním partnerských vzťahov s domácimi výrobcami rastie zamestnanosť aj u nich. Ilustroval to na príklade spoločnosti Odemat zo Senca, ktorá je vo svojom výrobnom segmente exkluzívnym dodávateľom tejto pôvodom britskej spoločnosti operujúcej v strednej Európe. „Tak ako rastie Tesco ako nám pribúdajú hypermarkety, tak rastie aj táto odevná firma,“ povedal. Vyzdvihol tiež, že zahraničná investícia prispieva

k dobrému imidžu

krajiny, a že medzinárodná spoločnosť Tesco má veľkú dôveru v domáci manažment. Navyše má svoj program pre absolventov vysokých škôl, ktorým si pripravuje kádre do riadiacich funkcií. Jeden z nich už zastáva post riaditeľa hypermarketu. Jean-Luc Masset, generálny riaditeľ Carrefour Slovensko, postavil svoj príspevok na myšlienke, že obchod je odrazom spoločnosti, ktorej slúži. Zdôrazňoval, že slovenský zákazník má také isté nároky ako zákazník vo Francúzsku alebo inde v Európe či vo svete. Za dôležité považuje, že slovenský zákazník, ktorý chodieval za nákupmi do Rakúska, Maďarska a Českej republiky, sa vďaka rozširovaniu foriem predaja, ktoré sme začali poznávať len pred dvoma rokmi, vrátil na Slovensko. „Na Slovensku sa považujeme za slovenský obchod,“ povedal J.-L. Masset, predstaviteľ obchodnej siete pôsobiacej v 28 krajinách sveta, pre Hd. Odôvodňoval to tým, že v sortimente potravín ponúkajú 95 % tovaru vyrobeného na Slovensku. Tomu

nechcel uveriť

Pavol Konštiak, ale ani ďalší účastníci konferencie. Veď pri príprave zákona o obchodných reťazcoch, ktorého jednu verziu odmietli ekonomickí ministri vlani a ani nad ďalšou verziou nedokázali obchodníci s producentmi potravín dospieť ku kompromisu, požadovali výrobcovia stanovenie minimálne 70-percentného zastúpenia domácej produkcie. J.-L. Masset mu ponúkol, aby sa stretli v ktoromkoľvek z ich hypermarketov a aby si prešli položku po položke. Pravdepodobne si však neuvedomil, že aj keď podpisuje zmluvy na dodávky tovaru so slovenskými subjektmi, ide často o dovozcov, ktorí ponúkajú zahraničný tovar, nie o výrobcov. Zhodli sa však v tom, že zákony majú regulovať trh, nie však množstvo tovaru. Tam má rozhodovať zákazník. Rozhoduje však naozaj? A vo všetkom? P. Konštiak tvrdí, že slovenský spotrebiteľ je

typický konzument,

mení svoje nákupné zvyklosti, nakupuje v noci a v nedeľu, nakupovanie sa preňho stáva programom na voľný čas, kúpi aj to, čo pôvodne nechcel, najmä ak ho výrazne upozornia na nízku cenu. Ani on neupiera globalizácii isté pozitíva: skultúrňovanie predajného prostredia, zväčšovanie predajných plôch, skvalitňovanie obchodných technológií, rast služieb zákazníkom, rozširovanie sortimentu a rozširovanie času predaja. Vidí však negatíva v strate národných čŕt, v zápornom vplyve na saldo obchodnej bilancie, v ovplyvňovaní štruktúry spotreby a v nerovnakých podmienkach podnikania pre rôzne typy obchodných subjektov. Zaráža ho, ak v Metre nenájde múku od jediného slovenského producenta. Rozhodlo pravdepodobne to, že múka z ČR, ktorú tento predajca typu Cash & Carry ponúka, je lacnejšia. Lenže zákazník má mať právo výberu! Ten nemá v prípade, že sa mu neponúkne aj

slovenská múka,

ten nemá, ak výsledkom procesu kryštalizácie obchodnej siete bude to, že sa vyprázdnia centrá miest a zaniknú tamojšie obchody. Ak bude niekto ochudobnený, bude to zasa len zákazník. Predtým nemal hypermarkety a obchodné centrá, takto nebude mať špecializované predajne a malé či stredne veľké obchody, charakteristické pre obchodné uličky mestských centier. Od roku 1997 klesol dokonca aj počet obchodných domov v SR na polovicu, pričom ich predajná plocha sa znížila o 40 %. Podľa P. Konštiaka „s globalizáciou sa nedá bojovať, treba sa prispôsobiť“. Je teda rozširovanie obchodnej siete na Slovensku a spôsob, akým sa to deje, v súlade s potrebami tejto krajiny, jej ekonomiky a obyvateľov?

Zuzana Krútka