S nimi zle, bez nich horšie

Absencia fondov môže znamenať aj stratu financií

Vláda sa rozhodla zrušiť deväť mimorozpočtových štátnych fondov. Zákon o ich likvidácii, ktorý je v NR SR, však neposkytuje dostatočné garancie na zachovanie doterajšieho objemu finančných príspevkov, napríklad aj pre potreby obcí. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) jednoznačne nesúhlasí so zrušením, len ak by sa našiel iný, transparentný spôsob na využívanie financií, ktoré doteraz fondy poskytovali. Predložený návrh zákona totiž nerieši ani často zdôrazňovanú požiadavku sprehľadnenia rozdeľovania týchto prostriedkov. Mnohí v ich zlikvidovaní vidia skôr pokus o centralizáciu financií, ktorá je dokonca odobrená niektorými zahraničnými inštitúciami. Aj ZMOS v minulosti kritizovalo hospodárenie štátnych fondov, lebo peniaze sa prideľovali skôr podľa politických tričiek. Združenie síce názor ani s odstupom času nezmenilo, ale otázku fondov treba vnímať principiálne. Doteraz štátne fondy fungovali prospešne vo vzťahu k regiónom a vidieku. Napríklad štátne fondy rozvoja bývania, ako aj životného prostredia sú už sprehľadnené. Prevodom týchto a ďalších fondov do kapitol jednotlivých rezortov a stratou časti finančných prostriedkov z ich obrátkových častí budú strácať všetci. Okolo ich zrušenia bude ešte veľa kriku, lebo asi 90 % financií z fondu životného prostredia ide do regiónov a na konkrétne účely rozvoja vidieka. Pritom transparentnosť je vždy

vecou zákonov,

pravidiel a zásad. Veď ak je niečo neprehľadné, to ešte neznamená, že je v princípe zlé a treba to odstrániť. Naopak, vhodnejšie by bolo hľadať spôsob na eliminovanie nedostatkov v prideľovaní financií. Ak to išlo v uvedených dvoch prípadoch, istotne by sa to dalo dosiahnuť aj v ďalších. Zrušenie by použitie financií ešte viac skomplikovalo, lebo v štátnom rozpočte by sa v podstate rozplynuli. Rezorty by ich ani napokon nemuseli dostať, čo je u nás tiež veľmi bežný spôsob narábania s financiami. Ako je známe, ani niektorí ministri nie sú naklonení otázke ich zrušenia. Pritom predstavitelia EÚ nenamietajú, aby takéto fondy u nás ostali až na obdobie desiatich rokov. Starostovia miest a obcí sa obávajú, že v čase, keď sa spúšťa reforma verejnej správy, keď treba prenos kompetencií podložiť aj decentralizáciou financií, nebol by to krok správnym smerom. Lebo zrušením fondov sa financie k regiónom

bližšie nedostanú.

K ich odstráneniu sa SR zaviazala v programe Staff Monitored Programe. Od 1. januára 2002 by sa mala zastaviť činnosť štátnych fondov ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu, zveľaďovania lesa, vodohospodárskeho fondu, podporného fondu pôdohospodárstva a potravinárstva, životného prostredia, zdravia, telesnej kultúry, Pro Slovakia a cestného hospodárstva. Desiaty - Štátny fond rozvoja bývania - by mal ukončiť činnosť 1. januára 2003. Medzinárodný menový fond považuje za správne zrušiť tieto mimorozpočtové štátne zdroje. Aj niektorí poslanci tvrdia, že eliminovanie týchto fondov zvýši transparentnosť využívania finančných prostriedkov štátu. Ako však vieme, neraz sa

celkom mýlia,

lebo často rozhodujú bez náležitej profesionálnej analýzy problematiky a najmä bez uváženia následkov a dosahov. Iní poslanci, napríklad Viliam Sopko, tvrdia, že fondy sú funkčným nástrojom a v prípade, že sa zrušia, budú chýbať. Podľa neho nemožno pri tomto neľahkom rozhodovaní o ich osude podľahnúť „reorganizačnému ošiaľu“. Návrh na zrušenie chápe skôr ako prejav nedôvery voči ministrom, ktorí ich spravovali. Podsúvanie názoru, že odmietnutím zákona o zrušení fondov sa ohrozí prijatie štátneho rozpočtu na budúci rok, je klamanie a účelová hra.

Vladimír Turanský