Bolo to už za čias Jozefa II.

Komentuje Vladimír Turanský

Podpredseda vlády SR Pál Csáky údajne priateľom z USA povedal, že v New Yorku síce existuje štvrť Harlem, ale tá nie je pravým obrazom ani afroamerickej komunity, ani Spojených štátov. USA nemožno

posudzovať podľa nej. Teda ani Slovensko vraj nemožno hodnotiť podľa už neslávne známeho sídliska Luník IX. v Košiciach alebo zahanbujúcich východoslovenských osád. Neďaleko nich vyrástli neraz gýčovité a kamennými múrmi obohnané honosné vily. Čo je a čo nie je typickým obrazom spoločnosti? Lebo jedno aj druhé vydáva jasné svedectvo o našej morálke, vkuse, životnom štýle a vzťahoch v tejto krajine. Na kritiku pomerov sme zrelí takmer všetci. Ale ani prílišná tolerancia k ničomu nevedie. Desiatky rokov akceptovaná formálnosť prístupu k Rómom má aj dnes svojich stúpencov. Ich hendikep stále vnímajú skôr ako ich problém, nie ako dielo, na ktorom sa podieľajú svojimi postojmi. Pre politikov to platí dvojnásobne, lebo kríza hodnôt Rómov je spojená aj s preberaním negatívnych znakov spoločnosti, s ktorými u nás prichádzajú do styku. Je daná aj ich neochotou prijímať kultúrne vzorce tých, ktorí nimi otvorene či skryto opovrhujú. A o tom je zodpovednosť politikov, poslancov. Nemožno mať výhrady k tomu, že Rómov oslovujú ako Cigáni, len z ich dikcie priam trčí, že to myslia s malým „c“.

Rómski intelektuáli sú veľmi kritickí k vlastným. Ako hovoria, socialistický experiment poľudštiť Cigánov mal pozitíva, ale spustil aj mechanizmus vnútroetnickej diskriminácie. V mentálne slabšej etnickej časti tejto populácie vytvoril priestor na parazitovanie. Socialistické, ale aj tie nasledujúce vlády sa správali tak, že pre lesk socializmu umelo zlepšovali obraz ich života alebo pod kepienkom demokracie teraz deklarujú záujem a ochotu problém riešiť, len nevedia ako. Politici tvrdia, že im pomôže len postupné vzdelávanie. Ale to presadzoval už rakúsko-uhorský panovník Jozef II. V čom sme teda pokročili? Mám pocit, že duch osvietenstva v tejto krajine stále absentuje.

Na Slovensku je do päťsto vysokoškolsky vzdelaných Cigánov. Nepočuť, že by sa ohradili napríklad proti nemiestnym vyhláseniam o protizákonných sterilizáciách Rómok. Nie je predsa možné, aby prenechali priestor rómskym „hovorcom“, ktorí svojou nekultúrnosťou poškodzujú vlastné etnikum a sami vytvárajú o sebe nepriaznivý obraz. Ako mi raz povedal zakladateľ Katedry rómskej kultúry na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, rómsky intelektuál PhDr. Karol Seman, niektorí slovenskí politici stále „ovlažujú prvky rasovo-antropologických teórií“. Rómsky problém sa nepodarí vyriešiť ani občasnými hrozbami predstaviteľov európskych štruktúr, že nás to môže diskvalifikovať. Myslia si, že oni rómsku otázku vyriešili? Azda tým, že u nich Cigáni namiesto chatrčí vlastnia auto, za ktorým ťahajú obytný príves a tak kočujú? To, že ich „bieli“ v jednej nemenovanej krajine EÚ vyháňali z miesta, kde sa prechodne usadili, je asi normálne. Ak áno, tak potom treba súhlasiť s Pálom Csákym.