Cestujúceho si treba vážiť

Počet prepravených by mali zvýšiť komerčné ponuky

Za prvých šesť mesiacov roku 2001 prepravili ŽSR celkovo o 7 % menej cestujúcich ako za to isté obdobie minulého roka. Tento jav zasiahol aj cestnú verejnú dopravu a má širšie sociálne a ekonomické súvislosti, ktoré sa nedajú zo strany prevádzkovateľa vždy ovplyvniť. Napriek tomu je pre železnice dôležité zabrániť spomínanému poklesu a pokúsiť sa udržať súčasný počet, prípadne prilákať na železnicu nových zákazníkov. Jediný druh dopravy, ktorému v štatistikách rastú percentá, je individuálna automobilová doprava. To je jedna z podstatných

príčin poklesu

prepravených osôb vo verejných dopravných prostriedkoch. Ako ďalšie najpravdepodobnejšie dôvody sa javia: vysoká miera nezamestnanosti, nízky ekonomický potenciál obyvateľstva a zvyšovanie cestovného. V železničnej doprave sa k nim pridružujú ďalšie: technické možnosti konštrukcie grafikonu vlakovej dopravy z hľadiska nadväznosti spojov, rušenie vlakových spojov, nevyhovujúce služby, nízka kultúra cestovania. Ale prirátajme tiež konkurenčné prostredie na trhu. Ing. Jiří Jančík je riaditeľom divízie osobnej prepravy (DOP) v Košiciach, na okraj zníženia počtu prepravených osôb vlakmi uviedol: „Pri analýze dôvodov poklesu cestujúcich v spojoch ŽSR si treba uvedomiť, že preprava študentov autobusovou dopravou je cenovo výhodnejšia ako preprava na ŽSR. Za obdobie január - máj roku 2000 ŽSR prepravili 1 096 077 cestujúcich - študentov, za rovnaké obdobie tohto roka 1 034 671 cestujúcich - študentov, čo predstavuje pokles o 5,6 %. Situácia v Českej republike je diametrálne odlišná. Autobusoví prepravcovia tam neposkytujú študentom žiadne sociálne zľavy. České dráhy sú tak oproti slovenským železniciam v neporovnateľnej výhode. Tento stav možno považovať za

ukážkový príklad

aktívnej štátnej dopravnej politiky. Dočkáme sa toho aj u nás?“ Závažným dôvodom, pre ktorý odchádzajú zo železnice zákazníci, je často diskutovaná úroveň kultúry cestovania. Tá má príčiny jednak v zastaranom vozňovom parku ŽSR, ale treba si priznať, že i vo výchove vlastných zamestnancov, ktorí prichádzajú do styku s cestujúcimi. Spomínané nedostatky stoja v pozadí klesajúcej atraktívnosti vlakovej osobnej dopravy u obyvateľstva. Samozrejme, že nestačí sedieť so založenými rukami, ale železnica musí podniknúť kroky na riešenie situácie. S cieľom zatraktívnenia svojich služieb už pripravuje rozšírenie služieb v osobnej preprave. Riešenia sú zatiaľ v štádiu návrhov a ich schválenie podlieha istej procedúre. Podľa vyjadrenia riaditeľa DOP Ing. Jiřího Jančíka by sa však rozšírenie ponuky služieb malo objaviť najneskôr od začiatku roku 2002. V prvom rade pôjde o zavedenie nových komerčných ponúk. Novinkou by mali byť zľavy na vybrané relácie na sieti ŽSR, pri ktorých sa určí mimotarifná pevná cena, ktorá bude nižšia, ako majú konkurenčné druhy dopráv. Vzhľadom na

absenciu zľavy

pre skupiny cestujúcich, ktorých účastníci majú viac ako 26 rokov, predpokladajú ŽSR takisto zavedenie takejto ponuky, kde by zľava mala dosiahnuť podľa počtu osôb 15 až 25 percent. V súvislosti s rozvojom agroturistiky, cykloturistiky a tým aj s rozšírením zjednodušenej prepravy bicyklov uvažujú ŽSR so zavedením bicyklových kariet s platnosťou na viac tratí a viac dní. Ďalej sa uvažuje zvýhodniť cestujúcich pri zakúpení obyčajného spiatočného cestovného lístka napríklad o 10 %, čiže predpokladaná cena spiatočného lístka bude nižšia ako cena dvoch jednosmerných cestovných lístkov. Ďalším prekvapením pre cestujúcich bude, že pri zakúpení cestovného lístka samoobslužným systémom (predajný automat) budú platiť menej ako v pokladniciach. Železnice chcú takýmto spôsobom dosiahnuť úsporu zamestnancov pri výdaji cestovných dokladov a odľahčenie frekvencie pri osobných pokladniciach v čase prevádzkových špičiek. Ďalším novým produktom na ŽSR bude komerčná ponuka Junior-ISIC, ktorá by sa mala stať náhradou žiackych preukážok pre študentov nad 15 rokov. Predpokladaná zľava dosahuje 30 % na ľubovoľný traťový úsek

a až 50 %

na tri vybrané traťové relácie a časové týždenné alebo mesačné lístky. Odbúranie sociálnych zliav pre študentov formou komerčnej ponuky bude mať možnosti širšieho uplatnenia i menej obmedzujúcich faktorov. Na zvýšenie kultúry cestovania v osobnej preprave, v závislosti od dostupných finančných prostriedkov, musíme zabezpečiť obnovu už zastaraného vozňového parku v časovom horizonte do roku 2015. V priemere za rok sa musí obnovovať modernizáciou alebo nákupom približne sto osobných vozňov. Niektoré projekty sú v realizačnej fáze ako napríklad dodávka nových jednotiek na TEŽ, ale neriešia uvedený problém komplexne, uviedol Ing. J. Jančík a dodal, že za prioritu v tejto oblasti treba označiť nákup elektrických jednotiek s naklápacími skriňami na rýchlosť 200 km/hod pre medzinárodné a vnútroštátne vlaky vyššej kategórie, nákup klimatizovaných vozňov na rýchlosť aspoň 160 km/hod pre medzinárodné vlaky, modernizáciu osobných vozňov klasickej stavby pre rýchlikovú a osobnú dopravu a nákup motorových jednotiek pre lokálne trate alebo modernizáciu motorových a prípojných vozňov. Železnice majú pripravený projekt na plošné vybavenie tarifných bodov elektronickými systémami na výdaj cestovných dokladov, ktoré prinesie zrušenie lepenkových i písaných lístkov. Vybavenie

tarifných bodov,

ktoré nie sú obsadené nepretržite a vybavenie vlakových čiat sa má pokryť prenosnými osobnými pokladnicami. ŽSR očakávajú od tohto kroku hlavne zvýšenie rýchlosti výdaja cestovných dokladov, zníženie úniku tržieb, ale i úsporu prevádzkových nákladov, keďže sú tieto doklady lacnejšie. Pre úplnosť treba ešte spomenúť informačno-predajné centrá (IPC), ktoré by sa v budúcnosti mali stať baštou služieb zákazníkom v železničných staniciach. Úspešnosť podobných centier v Česku (takzvané ČD centrá), ktoré vznikali podľa nemeckého vzoru, zaručuje, že pôjde nielen o prospešnú, ale aj výnosnú aktivitu. Prvé IPC na Slovensku už funguje vo Zvolene, osud ďalších závisí od toho, ako sa ujme navrhovaný projekt rozširovania centier. Najdôležitejšie bude v tomto smere zvoliť vhodný spôsob financovania a zapojiť aj samosprávy obcí a regiónov. Napokon, bude to len v ich záujme. Na záver ešte jeden príklad z Českej republiky. Ako neuveriteľná sa zdá byť informácia, že v štátnom rozpočte ČR je vytvorená účelová kapitola, z ktorej sa financuje zakladanie ČD centier. To, že sa mestá a obce predbiehajú v snažení otvoriť centrum a poskytnúť naň určité finančné sumy, už nemôže prekvapiť. Naše železnice môžu asi len snívať, že by sa podarilo presadiť podobný zákon o financovaní informačno-predajných centier na Slovensku.