Hospodársky denník
USD48,18 Sk
EUR43,629 Sk
CHF29,681 Sk
CZK1,299 Sk
  Piatok  2.Novembra 2001
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Tvor nešťastný a chorý

Tyranosaurus rex nebol vo svojom období neľútostným vládcom džungle, ako to bolo doteraz prezentované. Americký paleontológ Robert Bakker tvrdí, že tento veľjašter bol naopak tvor nešťastný, úzkostlivý, často býval chorý a páchol.

To je predstava skutočne podstatne vzdialená od jeho hollywoodskeho stvárnenia, poznamenáva Bakker. „Keby sme nakrúcali Jurský park 4, stvárnili by sme tyranosaura ako postavu trpiacu pocitmi úzkosti, podobného hrdinom filmov Woodyho Allena,“ dodáva. Vedecké skúmanie týchto tvorov prebieha už veľmi dlho a dodnes nie je jeho "životopis" dokonale prečítaný. Najnovšie závery sú celkom iné než nám doteraz veda prezentovala.

Tyranosaura si vo všeobecnosti predstavujeme ako päť metrov vysokú a dvanásť metrov dlhú mäsožravú príšeru s hmotnosťou šesť ton, s tlamou vyplnenou 15-centimetrovými ostrými tesákmi. Posledný výskum však tohto obra stavia do podstatne menej desivého, takmer až súcitného svetla. „Boli to v podstate štvanci, krívali, mali mokvajúce, hnisavé rany a množstvo chorôb,“ vraví Bakker. „Museli sa starať o svoje hladujúce mláďatá a bojovať s ostatnými tyranosaurami.“

Bakkerov názor potvrdzuje i antropologička Elizabeth Regová z kalifornskej univerzity, ktorá nedávno na túto tému hovorila pred expertmi na dinosaurov na každoročnom stretnutí v montanskom Bozemane, ktorého múzeum sa môže pochváliť jednou z najzachovalejších kostier tyranosaura na svete, takmer na 90 percent kompletnou.

Regová skúmala 67 miliónov rokov starého tyranosaura z Fieldoveho múzea v americkom Chicagu, nazvaného Sue po svojej nálezkyni Sue Hendricksonovej, ktorá kostru objavila v siouxskej osade v Južnej Dakote v roku 1990. Paleontologička u Sue pri skúmaní kostí odhalila jazvy po ranách, ktoré sa časom zrástli, ale pravdepodobne stále hnisali.

„Nevieme, či tieto rany zviera nejako oslabovali, museli však pravdepodobne veľmi páchnuť,“ tvrdí Regová. Sue mala aj niekoľko zlomených rebier a kostí na chrbte. V tyranosaurových skamenených lícach sú veľké diery, s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené otvorenými infikovanými ranami. Hoci Sue trpela neliečenými infekciami, neboli jej zranenia také vážne, aby ju pripravili o život. Na tyranosaura sa dožila vysokého veku, príčinu jej uhynutia však nepoznáme.

(mb)

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.