Pasca len na zamestnávateľov

Súvislosť medzi nezamestnanosťou a rastom PN

V roku 1984 sa priemerné percento dočasnej práceneschopnosti (PN) po prvý raz prehuplo nad 4 %, v roku 1988 bolo na úrovni 4,173 %, no do roku 1992 sa vyšplhalo na 5,317 a okolo tejto hodnoty s toleranciou dvoch-troch desatín percenta osciluje stále. V niektorých okresoch je práceneschopnosť aj dnes pod úrovňou 4 % (tri z bratislavských okresov, Senec, Žiar nad Hronom, Košice II), avšak napríklad Stropkov sa dostal v prvom polroku až na 12,5 % a v septembri 13,5 %! Výrazná paralela udrie do očí pri porovnávaní okresov s vysokou mierou nezamestnanosti s okresmi s vyššími percentami práceneschopnosti. Objektívne je jasné, že ľudia, ktorí sa ocitli mimo svojho denného stereotypu, navyše pod tlakom stresu, sú náchylnejší na rôzne ochorenia i to, že na niektoré operácie či dlhodobejšie preliečenia chorôb si mnohí nájdu čas práve v nezamestnanosti. Únik do práceneschopnosti v čase, keď je človek evidovaný na úrade práce, však môže tiež zabezpečiť oddialenie chvíle, keď sa mu už nebude vyplácať podpora v nezamestnanosti,

môže pomôcť

vydržať, kým sa uvoľní sľúbené miesto alebo naopak, môže byť dôvodom neprijať miesto ponúkané úradom práce. Na súvislosť medzi nezamestnanosťou a práceneschopnosťou vo svojom regióne upozorňuje za prvý polrok tohto roka takmer 85 % pobočiek Sociálnej poisťovne. O tom, že s tým treba niečo robiť, niet pochybností. Nemocenské poistenie, ktoré zabezpečuje peňažné dávky pre prípad práceneschopnosti, je súčasťou systému sociálneho poistenia, ktorého reforma je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zámerom predkladateľa, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je dostať návrh zákona do parlamentu ešte v decembri. Malo by priniesť dve veľké zmeny. Prvá - zjednotenie dávok na 55 % z vymeriavacieho základu, z ktorého sa platilo poistné,

má byť krokom

k odstráneniu diskriminácie vyšších príjmových skupín. Pri vymeriavacom základe 32-tisíc Sk predstavuje totiž náhrada príjmu len 28 % čistého príjmu, kým u nižších príjmových skupín dosiahne po troch dňoch až 90 % skutočného príjmu. Druhou zmenou je návrh, aby počas prvých desiatich dní poskytoval náhradu príjmu zamestnávateľ, a to patrí k najkontroverznejším v celej reforme. K tomuto nesystémovému kroku chce ministerstvo siahnuť hlavne preto, aby znížilo fingovanú práceneschopnosť a zároveň zredukovalo výdavky Sociálnej poisťovne, ktoré sa po prijatí prvého opatrenia budú vyvíjať trochu ináč. Fond nemocenského poistenia, z ktorého sa okrem nemocenských dávok poskytujú aj podpory pri ošetrovaní člena rodiny, peňažná pomoc v materstve a vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve v súčasnosti netrpia nedostatkom prostriedkov. V prvom polroku vyplatil na dávky 4,64 mld. Sk, pritom od zamestnancov, zamestnávateľov a štátu inkasoval 6,29 mld. Sk. Zamestnávatelia sa môžu

právom pýtať,

načo je tu poisťovňa, ak by mali prebrať jej záväzky, a to aj v prípade, že by sa im o niečo znížili príspevky do nemocenského fondu. Navrhuje sa 1,8 namiesto 3,4 %. Hlavne pre malé firmy by to mohlo znamenať priam pohromu, keby museli namiesto brigádnikov platiť nemocenské dávky ľuďom, ktorí práve neprodukujú.

Zuzana Krútka