Len staré tváre?

Komentuje Vladimír Turanský

Začala sa volebná kampaň regionálnych parlamentov vyšších územných celkov. Potenciálni poslanci či predsedovia vyšších územných celkov (VÚC) ešte zväčša nepoznajú konečný obsah a znenie niektorých nových zákonov týkajúcich sa reformy verejnej správy. Voliči zasa nepoznajú všetkých kandidátov, z ktorých si majú vybrať. V poštových schránkach, na domoch či iných verejných plochách sú už ponalepované zväčša známe tváre, ale to akoby bolo všetko. Sem-tam je aj avizované stretnutie s nimi, chýba však kampaň cez elektronické médiá. Niektorí hovoria, tak je to správne, dajte nám s tým pokoj, iní to považujú za diskriminačný nedostatok. Faktom ostáva, že spravidla až po vstupe do volebných miestností občania dostanú hárky s desiatkami mien možných funkcionárov a až tam si z nich budú vyberať. Pre samosprávu obcí a miest Slovenska je takýto postup neprijateľný. Vlastným pričinením sa snaží dostať informácie priamo do bytov, aby ľudia mali možnosť v pokoji si premyslieť svojho favorita a nestrávili potom pri urnách dlhé minúty. A tak sa ukazuje, že nebolo dotiahnuté vhodné predvolebné informovanie občanov. Štátna správa tvrdí, že to, čo káže zákon, aj plní. To je však vo vzťahu k voličom málo. Ak sa snahu po lepšej informovanosti podarí samosprávnym orgánom zvládnuť, účasť na voľbách bude lepšia. Ak nie, voľby, prvé v novodobej slovenskej histórii, sa môžu stať ukážkou našej ľahostajnosti. A tak do čela VÚC a regionálnych parlamentov asi nastúpia už známe tváre, lebo noví ľudia nemajú možnosť sa nejako výraznejšie prezentovať. To asi vyhovuje tým, ktorí sú síce za nové tváre v politike, ale či sa tam aj ľudia s novými pohľadmi dostanú, je im v podstate ľahostajné a možno aj nevítané.