Za služby rovnako

Komentuje Rudolfa Vallová

Slovenské hotelierstvo má teoretickú šancu rozvinúť domáci cestovný ruch. Otázne je, akým spôsobom sa bude vyvíjať hospodárenie jednotlivých zamestnávateľov, vítajú dlhoočakávané daňové zvýhodnenie, ktoré v Maďarsku, zavedené už pred niekoľkými rokmi, prinieslo oživenie ekonomiky. V súčasnosti môže maďarský zamestnávateľ prispieť na ubytovanie počas domácej dovolenky sumou až 10-tisíc HUF, čo je neporovnateľne viac ako 1000 Sk. Na začiatok to stačí, pretože aj táto suma by pomohla ubytovacím zariadeniam, ktoré bližšie definuje vyhláška MH SR č. 419/2001 Z. z. o kategorizácii. Dosiaľ udržiavali úroveň domáceho dopytu svojou duálnou cenovou politikou samotní prevádzkovatelia ubytovacích zariadení. Dôvod bol jednoduchý a navyše pretrváva: nízke tempo rastu nominálnych miezd na Slovensku a zvyšujúce sa rozdiely úrovne reálnych miezd v porovnaní so zahraničím. Duálne ceny za tie isté služby pre domáceho a zahraničného spotrebiteľa sú v rozpore s vyhláškou MF SR č. 375/1999 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách, no napriek tomu ich poniektoré ubytovacie zariadenia stále účtujú. Prehliadajú to aj niektoré cestovné kancelárie, ktoré za iné ceny nakupovali tú istú službu pre domáceho a za vyššie ceny pre zahraničného turistu. Nový zákon NR SR č. 218/2001 Z. z. o zájazdoch v tomto prípade poriadne zamieša karty, pretože posúva ochranu spotrebiteľa na vyššiu úroveň. Tak ako slovenský občan kupujúci zájazd v hociktorej rakúskej cestovnej kancelárii zaplatí za neho rovnakú cenu (v ATS) ako každý iný Rakúšan, tak aj rakúsky občan kupujúci na Slovensku (v cestovnej agentúre či priamo v ubytovacom zariadení) nakupuje tie isté služby za tých istých dodacích podmienok ako občan Slovenska.