V mnohých hlavách treba odpratať múr

Je potešením, keď je niekto odmenený za to, čo robí rád. Za päť rokov mojej činnosti na Slovensku som mnohé objavila a väčšina bola z toho pozitívna. Spolu so Slovákmi sme my, Rakúšania, myslím si, ďalej dobre rozvíjali vzťahy na všetkých úrovniach a mnohé nebezpečné útesy oboplávali. O mojich skúsenostiach som napísala knihu, ktorá vyšla prednedávnom v nemčine pod titulom Neznáme Slovensko očami Rakúšanky. V slovenčine sa na knižné pulty dostane v decembri. V knihe je esejisticky ponímaná krajina, ľudia, obyčaje, tradície, jazyk, jedlo a pitie, história i kultúra, ba trocha dokonca i problémy. Aj na Slovákov platí slogan cisára Franza Josefa - V mojej krajine kríza nezaniká. Dovoľujem si vám prečítať krátky úryvok z tejto mojej knihy.

Po slovensky sa Österreich volá Rakúsko, občas aj Rakúsy, po česky Rakousko. A teda inak v každom európskom jazyku. Učené názory sa tu rozchádzajú, hovoria o ríši - hrade blízko hraníc Rabs nad Tisou alebo o rákosí. Rákos je odvodené od Reichu, vraj ešte Ján Hus písal napríklad Raichos. Cez Rabs viedli mnohé obchodné cesty do dnešného Rakúska, ako hovorí iný príklad. Podľa ďalšieho, len z jazykovo historického hľadiska, je menej pravdepodobné vysvetlenie, že predchodcovia Rakúšanov bývali za močiarmi, pred dverami predchodcov Slovákov. Podľa žartovného výkladu raky zablúdili lezúc hore prúdom do čoraz tesnejších horských dolín a rak, ktorý lezie popredku, volá na tých, čo ho nasledujú: „Rak úsko“. Úzko možno chápať aj ako tesný, ohraničený, čo neprekvapuje, treba sa na tým zamyslieť. Slúži rozširovaniu vlastného obzoru, a preto je vždy užitočné vidieť sám seba očami iného. Čo ešte neznamená, že dojmy tohto druhého sú správne.

Ako teda vnímajú Slováci svojho zámožného suseda Rakúsko? Ak vychádzame z rákosia, pokladajú na Slovensku svojich susedov za sympatických. Zväčša počúvajú Rakúšania iba lichotivé poznámky, napríklad, že sú priateľskí a zdatní, obdivuhodne vyspelí a že rozhodne Slovákom narobili menej starostí ako nejeden iný sused. Iba pri niektorých príležitostiach, napríklad v rámci pohraničných úradných úkonov, majú Slováci dojem, že sa ocitli v Kocúrkove. Vpádom do Bratislavy, ktorú niektorí nazývajú Fresburg, odvodené od Fressen - žrať, vyslúžili si Viedenčania láskavú prezývku šnicláci. Správanie sa niektorých týchto po zásluhe bohatých susedov živilo aj podozrenie, že Rakúšania majú sklon k arogancii a vedia všetko lepšie. Dlhé roky trvajúce čakanie na lepšie hraničné priechody a dopravné spojenia a rakúske obavy z atómových elektrární a aj z tých, čo prichádzajú do Rakúska za prácou, kalia nádejnú dôverčivosť Slovákov v ochotu susedov prijať ich ako rovnocenných.

Hustá sieť osobných a inštitucionálnych vzťahov utkaná od politického zvratu cez niekdajšiu železnú oponu dokazuje narastajúcu normálnosť vo vzájomných stykoch. Rakúšania i Slováci majú v nejednom ohľade dlhotrvajúce spoločné dejiny a kultúru. Slováci si to uvedomujú väčšmi než Rakúšania. Z nich mnohí akoby pozabudli na svoj pôvod. Múr v hlavách, ako sa volá syndróm zachovaných schém vnímať východný blok aj po veľkej východozápadnej konfrontácii ako zaostalý a podozrivý, ak už nie nepriateľsky, ten múr sa týči predovšetkým na západnej strane. Bratislava sa z nich sebairóniou a plachou náklonnosťou pokladá ešte stále za akési predmestie Viedne. Len máloktorý Viedenčan si to uvedomuje. A ďalej. Čím väčšmi sa blíži rozširovanie EÚ, tým väčšmi si uvedomuje, že v nejednom ohľade treba občanov na obidvoch stranách presvedčiť o užitočnosti tohto podujatia. V mnohých hlavách treba ešte odpratať múr, aby Európa vzrástla skutočne zdola a aby sa udržala pokope. Zdá sa, že na Slovensku je tento múr ešte relatívne vysoký.

Väčšina Slovákov sa obáva izolácie krajiny, jej zaostávania za susedmi a novou, tentoraz západnou schengenskou oponou. Iba zopár ich sníva o švajčiarskom Slovensku ako o ostrove blažených. Slovensko by sa nerozvíjalo lepšie, keby zostalo v očistci Západu. Problémy a komplexné vzťahy v stredoeurópskom priestore by neboli jednoduchšie. Výhodou by to nebolo ani pre zjednotenú Európu, ktorá stojí na križovatke. Má jedinečnú šancu urobiť obrat a v aktuálnej podobe uskutočniť staré hodnoty slobody, rovnosti a bratstva. To si žiada pohyb aj na západe. Vďaka geografickej blízkosti, hospodárskej a politickej závažnosti a historickým väzbám pripadá dôležitá úloha a zodpovednosť Rakúšanom. Príklon by sa mohol začať tým, že by sme sa usilovali dozvedieť viac o svojich susedoch. K tomu som chcela prispieť. Asi pred dvoma rokmi som sa dostala do médií po tom, čo v Rakúsku niekto zverejnil moju tajnú správu. Dúfam, že tentoraz moja kniha nezostane nepovšimnutá práve preto, že neobsahuje žiadne úradné tajnosti. Servus Slovensko!

Gabriele Matzner

Hospodársky klub

16. 11. 2001