Katarská nádej pre voľný obchod

Uplynulý týždeň sa v Katare skončilo 4. ministerské zasadnutie Svetovej obchodnej organizácie, na ktorom zástupcovia 142 členských krajín prijali dohodu o ďalšom kole rokovaní. Aké sú výsledky pre vyspelé krajiny na jednej strane a rozvojové na druhej strane, a akú pozíciu si zabezpečilo Slovensko, sme sa opýtali vedúceho slovenskej delegácie - štátneho tajomníka MH SR Petra Brňa.

Ktoré oblasti boli pre Slovensko z rokovacieho diára najdôležitejšie a ktoré témy vyvolali na zasadnutí vôbec najhorúcejšiu diskusiu?

- Slovensko bolo zastúpené v Katare len piatimi predstaviteľmi. Ako malá delegácia sme sa preto snažili obsiahnuť tie rokovacie fóra, kde by sme mohli aktívne presadzovať aj naše predstavy o budúcnosti svetového obchodu. Kľúčovou otázkou zasadnutia bolo, či sa 142 členských krajín dohodne na začatí nového kola alebo nie. V niektorých momentoch tak EÚ, ako aj kandidátske krajiny vyzerali bezradne v témach, ako je napríklad práve poľnohospodárstvo. V Katare sa prejavila ofenzívna skupina krajín exportujúcich poľnohospodárske produkty, ktorá mala, samozrejme, záujem na radikálnej liberalizácii poľnohospodárskeho obchodu, na úplnom odbúraní exportných dotácií a domácich podpôr. To pri rozdielnych klimatických podmienkach prakticky Európu diskvalifikuje z konkurencie s týmito krajinami, ako napr. Argentína, Austrália, Brazília, Nový Zéland a pod. Pre Slovensko bolo dôležité zachovať v záverečnej deklarácii tzv. non trade concerns. Čiže poňatia poľnohospodárstva ako multifunkcionality odvetvia, teda nielen čisto obchodných produkčných aspektov, ale aj aspektov životného prostredia a života na vidieku ako takého. Slovensko musí zvýhodňovať niektoré regióny, ak tam chce zachovať poľnohospodárstvo. Pokiaľ ide o zníženie exportných dotácií, nám to v prvej fáze len vyhovuje, pretože ich máme nízke.

Z horúcich tém boli pre nás dôležité aj obchodné aspekty a životné prostredie. Prečo?

- Obchod a výroba veľmi úzko súvisia s otázkou životného prostredia. Pokiaľ nebudeme tlačiť na to, aby ochrana životného prostredia hrala dôležitú úlohu, budeme mať čoraz väčšie problémy sami so sebou v danom prostredí žiť. Sme radi, že táto téma rezonuje aj v deklarácii. Spomeniem požiadavky označovania tovarov z environmentálnych hľadísk. Pokiaľ ide o obchod a investície, zaujímali nás najmä priame zahraničné investície, pretože určité pravidlá hry by spriehľadnili investičné toky a dali by istotu potenciálnym investorom bez obáv investovať voľné prostriedky. Rokovania sa začnú po 5. ministerskej konferencii. Mali sme záujem aj o nastolenie témy tzv. nepoľnohospodárskych produktov. Teda na liberalizácii priemyselných produktov, pretože napriek relatívne liberálnemu prostrediu vo viacerých vyspelých krajinách existujú skupiny produktov vysoko chránených, ktoré sú prekážkou v rozvoji obchodu. Silným bodom boli aj aspekty ochrany duševného vlastníctva, najmä v prípade geografického označenia. Už v Uruguajskom kole sa dohodlo, že sa začne rokovať o dodatočnej ochrane pri geografickom označení vín a alkoholických nápojov. K ďalším bodom patril obchod a investície, obchod a súťaž, transparentnosť vo vládnom obstarávaní, tzv. uľahčovanie obchodu, prístup na trh, pravidlá riešenia sporov a oblasť antidumpingu.

Opäť sa stransparentnil boj o záujmy „veľkých“ krajín oproti krajinám rozvojovým. Ako sa zasadnutie vyrovnalo s týmto tlakom?

- V podstate záverečná deklarácia je určitým politickým vyjadrením vôle, v akej oblasti a v akých hraniciach sú krajiny ochotné rokovať. Rozvojové krajiny mali záujem na otvorení trhu rozvinutých krajín v oblasti textilu a textilných výrobkov, kde je stále vysoká ochrana, a to kótované dovozy, technické bariéry obchodu a pod. Získali však dva veľmi dôležité body deklarácie. Prvý predstavuje určité úľavy pri užívaní a dostupnosti liekov pri chorobách HIV, teda určitú flexibilitu vyrábať lieky, ktoré sú patentovo chránené najvyspelejšími krajinami a najväčšími výrobcami. Druhým bodom je, že rozvojové krajiny získali status tzv. ACP countries. Ide o krajiny Afriky, karibskej oblasti a Pacifiku, ktoré majú s EÚ jednostrannú zónu voľného obchodu, teda produkty môžu vyvážať na trhy krajín EÚ bez cla, ale boli ostatnými rozvojovými krajinami napadnuté ako nekonzistentné z hľadiska WTO. Tieto krajiny získali výhodu dočasného vyňatia z pravidiel - nepenalizáciu za to, že diskrimináciu využívali prakticky.

USA však neboli na konferencii v takých silných vyhranených názoroch ako po minulé roky. Ich filozofia otvorenia kola bola selektívnejšia, s menšími ambíciami, aké mala napr. EÚ.

Z akého dôvodu?

- USA napr. nemali záujem na otvorení témy obchod a životné prostredie. Na pochopenie stačí si spomenúť na ich postoj ku Kjótskej deklarácii. To isté platí pre obchod a investície, kde ešte stále cez daňové raje idú veľké nezdanené prostriedky. Na prekvapenie však neboli príliš aktívni ani v téme, ktorá rozbila ministerskú konferenciu v Seatlli - a to v pracovných štandardoch (trade and labour standards). Tentoraz im stačil jednoduchý text, ktorý hovoril že ILO (Svetová organizácia práce) je inštitúcia, ktorá je naozaj zodpovedná za danú oblasť. Z tohto hľadiska možno povedať, že boli konštruktívni. Na druhej strane najcitlivejšie témy mala v Katare vlastne Európa.

Ak by ste teda mali porovnať túto konferenciu s predchádzajúcou, priniesla viac alebo menej výsledkov?

- V prvom rade USA nestáli na tak extrémne silných pozíciách v témach, ktoré neboli pre rozvojové krajiny prijateľné. Ide o spomínané pracovné štandardy - práca detí, práca väzňov, teda tie kategórie, ktoré pokrýva ILO. V Seattli sa konsenzus nepodaril, tu pri otvorení nového kola áno. Prijal sa zároveň záväzok rokovať o tom ďalej na 5. ministerskej konferencii, teda neodsúvať otázky na neurčito. V Katare sa dospelo k veľkému posunu v kvalite rokovaní, pretože krajiny na najvyššej úrovni dali signál, že sú schopné dohodnúť sa nielen na témach, ale aj na určitom časovom horizonte rokovaní. Za pozitívum tohto zasadnutia považujem aj prijatie Číny za člena WTO a možnosť bilaterálnych rokovaní. Aj my sme ich využili na rokovania o koncesiách s čínskou delegáciou, kde sme sa snažili pre našich exportérov získať určité koncesie, aby sa prístup produktov na čínsky trh zlepšil.

V Katare sa členom WTO stala Čína a Taiwan. O členstve rokuje aj Rusko, resp. ďalších 28 krajín. Bez Ruska takisto WTO stále nie je globálnou organizáciou. Vidíte reálne jeho vstup na budúci rok, ako to hovoria USA?

- Záleží na samotnom Rusku. Každá z krajín musí splniť 28 dohôd, ktoré záverečný dokument obsahuje. WTO nie je len o politike. Ide o prijatie členov na báze konsenzu, teda súhlasu všetkých členských krajín, ktoré musia mať uzavreté bilaterálne rokovania s danou krajinou. Protokol o prístupe priamo hovorí o podmienkach, ktoré krajina musí splniť a o uzavretí bilaterálnych rokovaní o koncesiách. Až v koncesiách môže dostať nejaké bilaterálne ústupky. Nemožno teda proces prístupu vnímať ako politické gesto. Preto členstvo Ruskej federácie vo WTO na budúci rok nevidím ako reálne, skôr o dva roky. Rusko v niektorých oblastiach nepostupuje ďalej, chýba mu potrebná legislatíva a jej implementácia.

Slávka Blazseková