Terorizmus a jeho súvislosti

Sebareflexia kľúčových aktérov medzinárodnej politiky

Šokujúce udalosti z New Yorku, Washingtonu a Pittsburghu skončili peknú ilúziu, že prvé storočie nastupujúceho tretieho milénia bude konečne storočím bez hrôzostrašných katakliziem a konfliktov.

Fantóm terorizmu z dielní politicko-bezpečnostných analytikov a z národných bezpečnostných stratégií ukázal svoju desivú tvár a ničivú silu. To, čo zažil svet, sledujúc v priamom prenose letecký taranový útok v štýle kamikadze na symbol americkej hospodárskej moci, na Svetové obchodné centrum, je v dlhých dejinách terorizmu bezpríkladné. Svet prestal byť bezpečný. Po tom, čo sa podarilo prekvapiť a oklamať bezpečnostné systémy a tajné služby najsilnejšej krajiny na svete, s obrovskou technologickou prevahou a zdrojmi, všetci sa stali ľahko zraniteľnými.

Svet prežíva jednu z najťažších kríz od skončenia studenej vojny. Je to kríza, ktorá má celkom nový charakter a ktorá si bude vyžadovať aj celkom nové postupy a riešenia. Znamená kvalitatívne

novú výzvu

pre medzinárodné spoločenstvo. Jej zvládnutie si vyžaduje netradičné prístupy k medzinárodnej politike a spolupráci medzi štátmi. To predpokladá i sebareflexiu kľúčových aktérov medzinárodnej politiky. V čom je táto kríza nová a bezprecedentná? Terorizmus predsa nie je nový fenomén a nie je charakteristický iba pre určité krajiny, spoločnosti alebo kontinenty. S terorizmom sa stretávame už dlhší čas a mnohé krajiny vrátane EÚ a Severnej Ameriky už s ním majú svoju krutú skúsenosť. Oproti minulosti je tu však jeden zásadný rozdiel. Tento rozdiel sa musí stať aj východiskom pre boj s terorizmom v 21. storočí.

Doteraz bol terorizmus, či už národný alebo medzinárodný, skôr lokálne cielený. Spomeňme si na Frakciu Červenej armády (RAF), Priamu akciu, Červené brigády, IRA, ETA, aby sme ostali doma, v Európe. Mal svojich jasných páchateľov, ktorí sa k svojim teroristickým aktom zvyčajne prihlásili, a potom ich zdôvodňovali napĺňaním svojho politického programu. Politicky motivované správanie bolo základnou súčasťou všetkých definícií terorizmu. Tie nezahŕňali násilie páchané s cieľom získania finančného profitu alebo náboženskú motiváciu. Veľký nárast skupín nadnárodného organizovaného zločinu však

prináša riziko

zvýšeného používania násilia na dosiahnutie finančného profitu. Popri tomto hnacom motíve sa ako ďalší výrazne presadzuje náboženský fanatizmus. Čo je však najdôležitejšie, šokujúce teroristické útoky z 11. septembra, ktoré si vyžiadali bezprecedentné množstvo nevinných obetí z viacerých krajín, obetí rôzneho pôvodu a vierovyznania, svojím rozsahom i spôsobom prípravy a vykonávania posunuli terorizmus definitívne z lokálnej dimenzie do globálnej dimenzie. Známu Clausewitzovu vetu bude zrejme treba poopraviť, už nie vojna, ale teror bude dominantným pokračovaním politiky inými prostriedkami v epoche globalizácie. Teroristické aktivity podporované sofistikovaným plánovaním, ako aj možný prístup k chemickým, biologickým a nukleárnym zbraniam v kombinácii s absolútnou

stratou zábran,

ktorá vyplýva z pohŕdania nielen životom nevinných obetí, ale aj svojím vlastným životom, ako to preukázali fanatickí vykonávatelia teroru, vedené bezmedznou nenávisťou voči USA a bohatému Západu, spôsobili, že pojem bezpečnosti nadobudol úplne nové dimenzie. Civilizácia sa ukázala ako veľmi krehká. Analytici poukazujú o. i. na to, že za teroristické akty treba pokladať aj počítačové sabotáže, lebo prieniky do počítačového softvéru môžu spôsobiť znefunkčnenie nadnárodnej infraštruktúry.

Ak vo svete, ktorý sa ponáša na globálnu dedinu, sme si všetci bližší a oveľa intenzívnejšie prepojení, aj účinky terorizmu budú oveľa intenzívnejšie a bolestnejšie. V globálnom svete už nie je miesto, kam by sme sa pred účinkami globálneho terorizmu mohli schovať a domnievať sa, že sme v bezpečí. Terorizmus prekročil mentálne hranice národného štátu a jeho operačným poľom sa stali všetky sféry nášho života a jeho cieľom globálna ľudská spoločnosť. V globálnom svete sme všetci rovnako zraniteľní a globálny terorizmus sa nekompromisne týka a ohrozuje každého jednotlivca bez ohľadu na miesto a čas. Pochopenie zmeneného charakteru globálneho terorizmu a jeho účinkov v dnešnom, omnoho zraniteľnejšom globálnom svete, sa musí stať základom úspešného boja proti tomuto fenoménu. Ak v globálnom svete sme všetci možnými

cieľmi terorizmu,

musíme sa rovnako všetci, bez rozdielu, tejto hrozbe postaviť. Deliacou čiarou nemôže byť určité náboženstvo, kultúra, etnikum alebo civilizácia. To by bolo iba pokračovaním zjednodušenej optiky studenej vojny, keď sa nepriateľ určoval podľa zjednodušeného ideologického kľúča. Takýto kľúč v globálnom svete neplatí. Terorizmus rovnako ohrozuje Západ, ako aj Východ, Sever ako Juh, kresťanský ako aj islamský či iný svet. Toto poznanie sa stalo základom na rýchle vytvorenie doslova celosvetovej aliancie boja proti terorizmu. Ešte nikdy v histórii ľudstva sa nepodarilo diplomatickým úsilím dať dohromady takú širokú alianciu štátov, ako je súčasná protiteroristická aliancia a ešte nikdy sa nijaký režim neocitol v takej silnej izolácii ako Taliban.

Som presvedčený, že zapojenie sa SR do tejto aliancie a vládna stratégia správať sa, ako by sme boli členskou krajinou NATO, čo podporuje svojimi vyhláseniami aj opozičné HZDS, je v súlade s dlhodobými slovenskými národnými záujmami. Je predsa zrejmé, že aj pre Slovensko je želateľným stavom svet bez terorizmu. Aj Slovensko je zainteresované, aby boli izolovaní a pacifikovaní ľudia, ktorí vedení terorizmom a nenávisťou sú ochotní a schopní pozabíjať tisíce mierumilovných, nič netušiacich ľudí. Pokúšať sa v tomto konflikte o akúsi neutralitu v mene hesla Čo ťa nepáli, nehas, by znamenalo teroristom

poslať pozvánku,

vybudujte si na Slovensku svoje bunky či kontaktné miesta, prechádzajte cez Slovensko, lebo táto krajina nemá seriózny záujem kooperovať s ostatnými a uplatňovať tvrdé a dôsledné opatrenia proti terorizmu a tým, čo ho podporujú. Vyčleňovať sa zo spoločnej stratégie a konkrétnych taktických postupov členských krajín EÚ a NATO v boji proti terorizmu by znamenalo vyčleniť sa zo spoločenstva krajín, ktoré vyznávajú tie isté hodnoty a prísť o dlhodobé hospodárske, bezpečnostné a politické výhody plynúce z členstva v EÚ a NATO. Nebyť na tej strane, kde sú aj všetky ďalšie krajiny bývalého sovietskeho bloku vrátane Ruska a ustupovať pred násilím, by znamenalo vzdať sa medzinárodnej podpory v situácii, ktorú dnes nijaká krajina nemôže vylúčiť, teda, keď my sami sa staneme obeťou podobného násilia.

Skúsenosť s globálnym terorizmom nás všetkých vyzýva k väčšej vzájomnej spolupráci. Najprirodzenejším nástrojom na jej posilňovanie je OSN. Jej autorita po 11. septembri vzrástla. Symbolicky to bolo vyjadrené udelením tohtoročnej

Nobelovej ceny

za mier práve OSN. Táto organizácia zaujala k teroristickým útokom jednoznačné a nekompromisné stanovisko. Už na druhý deň 12. septembra prijala Bezpečnostná rada OSN rezolúciu č.1368/2001, ktorá odsudzuje teroristické útoky na USA a označuje ich, rovnako ako akýkoľvek iný akt medzinárodného terorizmu, za hrozbu medzinárodnému mieru a bezpečnosti.

Slovenská republika podporila prijatie rezolúcie VZ OSN č. 56/1 „Odsúdenie teroristických útokov na USA“ (Condemnation of terrorist attacks in the United States). SR víta skutočnosť, že táto rezolúcia bola v pléne VZ OSN prijatá jednohlasne. SR privítala tiež jednohlasne prijatú rezolúciu BR OSN č. 373/2001 z 28. 9. 2001. OSN ňou zaväzuje všetky členské štáty zintenzívniť boj proti terorizmu, ktorý ohrozuje svetový mier a bezpečnosť. Obsah rezolúcie je v plnom súlade so zahraničnopolitickými záujmami SR. Slovensko už

prijalo a prijme

opatrenia predmetnej rezolúcie, ktorej cieľom je účinne bojovať proti terorizmu. Táto rezolúcia bola prijatá podľa kapitoly VII. Charty OSN (Akcie v prípade ohrozenia mieru, porušenia mieru a útočných činov). Na základe čl. 25 Charty OSN sú štáty povinné prijať a vykonávať rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN prijaté podľa Charty OSN na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Uvedená rezolúcia nadväzuje na predchádzajúce rezolúcie BR OSN č. 1269 (1999) a č. 1368 (2001), pričom väčšina záväzkov, ktoré z nej vyplývajú, je už pokrytá existujúcim systémom medzinárodných antiteroristických dohovorov.

Boj proti globálnemu terorizmu je komplexná úloha, ktorá - ako tomu nasvedčuje aj rozsiahla operatívna časť rezolúcie č. 1373, týka sa viacerých oblastí a musí zahŕňať niekoľko skupín opatrení. Jedna skupina má ekonomický rozmer a je namierená na zabránenie a potláčanie financovania terorizmu a trestného stíhania úmyselného poskytovania fondov slúžiacich na financovanie takejto činnosti. Ďalšia je zameraná na prevenciu teroristických útokov a na zamedzenie poskytovania pomoci a podpory teroristom a teroristickým skupinám. Tieto úlohy je

možné splniť

iba ak sa ďalej zameriame na zintenzívnenie a posilnenie vzájomnej spolupráce najmä výmenou informácií o konaní a pohybe teroristov a ak štáty bezodkladne pristúpia k všetkým relevantným protiteroristickým medzinárodným dohovorom. Skúsenosti po 11. septembri nás vedú k tomu, aby národy, štáty, náboženstvá a kultúry prejavovali voči sebe navzájom viac citlivosti a preukázali pripravenosť k dialógu. Je v našom záujme, aby sme prísne rozlišovali medzi teroristami na jednej strane a moslimami a Arabmi na druhej strane. To bin Ládin chce, aby sa boj s terorizmom vnímal ako boj proti Arabom a moslimom a my nesmieme padnúť do jeho pasce. Preto treba aj na Slovensku už v zárodku čeliť protiislamským a protiarabským náladám, ktoré môžu zosilnieť, keď na ukrajinsko-slovenskú hranicu dorazí prvá vlna utečencov z Afganistanu. Boj proti terorizmu nebude úspešný, ak ponecháme nepovšimnuté dlho odkladané problémy a ťažkosti tohto sveta. Naopak, medzinárodná koalícia proti terorizmu môže byť účinná iba vtedy, ak skutočne prijme myšlienku vzájomnej prepojenosti sveta za svoju a pustí sa do intenzívnej vzájomnej spolupráce a do spoločného

odstraňovania neduhov,

ktoré trápia tento svet. Osobitne naliehavé je vyriešiť konflikt na Blízkom východe. Veď problémy, ktoré v ekonomike USA vyvolal septembrový teroristický útok, sa veľmi rýchlo preliali aj do Európy. Ak je svet skutočne prepojený, tak je prepojený vo všetkom, v tom dobrom aj v zlom. Preto už nie je možné si ďalej pred problémami v iných regiónoch a častiach sveta zakrývať oči. Bohaté krajiny musia vyvinúť oveľa väčšie úsilie a preukázať viac praktickej koordinácie a ekonomickej angažovanosti v boji proti chudobe, hladu, negramotnosti a nerozvinutosti v niektorých regiónoch. Ak zvládneme poučenie z globálneho terorizmu, posunieme sa všetci bez rozdielu ďalej smerom k väčšej bezpečnosti, dôvere a prosperite.

Peter Weiss

Hospodársky klub

16. 11. 2001