Hospodárska situácia Saska

Sasko je dnes ako hospodársky región rozvinutý nerovnomerne. Päť dôležitých hospodárskych oblastí je sústredených do troch urbanistických jadier, ktoré pôsobia ako hnacie sily hospodárskeho rozvoja. V oblasti údolia Labe okolo hlavného mesta Drážďany sa udomácnili najmä odvetvia mikroelektroniky a elektrotechniky, hospodársky priestor severozápadného Saska okolo obchodnej metropoly Lipsko sa usiluje vyprofilovať ako oblasť médií a finančných služieb a v strednosaskej oblasti okolo miest Chemnitz a Zwickau sa koncentruje strojárstvo a výroba dopravných prostriedkov. Najdôležitejším odvetvím saského hospodárstva je stále strojárstvo. Okrem toho sa v posledných rokoch nadpriemerne rozvinula výroba dopravných prostriedkov. Popri týchto tradičných odvetviach rozvíja Sasko aj nové perspektívne priemyselné odvetvia. Výroba „high-tech“ zariadení tu nadobudla rovnaký význam ako v celom Nemecku. Investície do kľúčových technológií, akými sú mikroelektronika, biologický výskum a technológie, informačná, medicínska, energetická, environmentálna technika, sú podporované v celom Sasku.

Do roku 1990 určovalo priemyselnú štruktúru strojárstvo a automobilový priemysel. Hospodársky rozhodujúcou oblasťou však bola ťažba hnedého uhlia. Sasko sa podieľa asi 20 % na celonemeckej ťažbe hnedého uhlia. Pozitívny vývoj zaznamenáva potravinársky, chemický, farmaceutický priemysel a najmä automobilový priemysel (Volkswagen Sachsen). Silne sa rozvíja sektor služieb, a to najmä finančných. V Sasku má hlavné sídlo vyše 80 finančných inštitúcií. V Sasku sa v ostatnom desaťročí vybudovalo moderné energetické hospodárstvo. V Boxbergu (Lausitz) a Lippendorfe (neďaleko Lipska) vznikli moderné hnedouhoľné veľkoelektrárne, ktoré sú vybavené technológiou predstavujúcou špičkovú svetovú úroveň. Saská výskumná a vývojová základňa a vzájomná spolupráca výskumu s hospodárskymi subjektmi boli tiež dôvodom toho, že sa tu firmy Siemens (Infineon Technologies) a Advanced Micro Devices (AMD) rozhodli investovať. Obe spoločnosti investovali spolu asi 7 miliárd DEM a vytvorili 4700 pracovných miest.

Pri porovnaní makroekonomických ukazovateľov možno konštatovať, že v Sasku sa vytvorili základy na fungovanie konkurencieschopného hospodárstva. Za roky 1991 - 1996 sa zaznamenal vysoký rast HDP a až v roku 1996 klesol na úroveň 2,0 %. V 1. polroku t. r. sa dosiahol reálny rast HDP v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vo výške 0,7 %. Z nových spolkových krajín zaznamenalo pozitívny rast HDP popri Sasku už len Durínsko (+0,3 %). Podľa výsledkov konjunkturálneho prieskumu vykonaného saskými obchodnými a priemyselnými komorami sa od ostatného prieskumu vykonaného na prelome rokov 2000 - 2001 obchodná klíma saských podnikov citeľne zhoršila. Aj prognózy sú prevažne pesimistické, a to nielen do konca roku 2001, ale aj na rok 2002. Bleskový prieskum vykonaný saskými obchodnými a priemyselnými komorami v októbri 2001 po teroristických útokoch v USA poukázal na to, že táto udalosť výrazne ovplyvnila výhľady saských podnikateľských subjektov do budúcnosti. Prognózy hospodárskeho vývoja na rok 2002 boli v porovnaní s výsledkami letného prieskumu výrazne korigované smerom dole. Na trhu práce klesol v auguste 2001 celkový počet nezamestnaných o 0,4 % asi na 502 300 osôb. Miera nezamestnanosti zostala v auguste v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom pri hodnote 18,7 % na rovnakej úrovni (priemer nových spolkových krajín 18,7 %).

Spolková krajina Sasko má veľmi dobré meno u investorov aj napriek spomaleniu hospodárskeho rastu, ktorý v roku 1998 dosiahol úroveň iba 0 % a rok na to dokonca klesol o -0,5 %. Najviac zahraničných investorov sa etablovalo v Sasku-Anhaltsku a na druhom mieste je Sasko pred Durínskom. Zahraniční investori v Sasku využívajú podporné prostriedky v rámci programu Zlepšovanie regionálnej hospodárskej štruktúry. Program je centrálnym nástrojom podpory hospodárskej transformácie nových spolkových krajín. V rámci tohto programu vzniklo v rokoch 1992 až 2000 v Sasku až 151 investícií.

Najsilnejšou investorskou krajinou v Sasku boli v tomto období USA pred Fínskom a Nórskom, nasledovalo Švajčiarsko, Japonsko, Belgicko a Kanada. Takmer polovica podporovaných zahraničných investícií smerovala do odvetvia rozhlasovej a televíznej techniky, nasledovali odvetvia papierenstva, výroby kovov, výroby motorových vozidiel a ich častí, potravinárstva, strojárstva a textilu. Najmenej zahraničných investícií smerovalo do odvetvia odevného priemyslu.

Miroslav Piršel

vedúci Obchodného oddelenia pri ZÚ SR v NSR