Umiernene extrémny Ibrahim Rugova

„Umiernený kosovsko-albánsky líder Ibrahim Rugova po víťazstve vo voľbách vyzval svet, aby oficiálne uznal nezávislosť Kosova.“ Takto formulovaná správa obletela planétu aj napriek tomu, že si tak trochu protirečí. Žiadať jednostrannú revíziu hraníc v dnešnej Európe nie je totiž prejavom umiernenosti. Naopak, ide o volanie po nebezpečnom precedense, ktorý by mohol vážne ohroziť existujúci medzinárodný poriadok a vyvolať ďalšie konflikty. Rugovovi slúži ku cti, že na rozdiel od niektorých ďalších albánskych politických zoskupení odmieta násilie ako prostriedok politického boja, avšak to nič nemení na radikálnosti jeho politických cieľov.

Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalšie medzinárodné dokumenty zakotvujú Kosovo do Juhoslovanskej zväzovej republiky. V dnešnej realite síce už nič nenasvedčuje tomu, že by juhosrbská provincia mala niečo spoločné so Srbskom a s Juhosláviou, no ako argument na vyhlásenie nezávislosti to nestačí. Ak sa totiž riadime podľa príslovia, že „lúka patrí tomu, koho ovce sa na nej pasú“, mohli by sme v rôznych častiach sveta naraziť na závažné problémy. Kto by potom napríklad presvedčil cyperských Turkov, že rozhovory o zjednotení stredomorského ostrova nie sú zbytočné a že ich snahy o medzinárodné uznanie nie sú legitímne? No a napríklad ľavicová gerila v Kolumbii, ktorá ovláda územie rozlohy Švajčiarska, by mohla seriózne uvažovať o vyhlásení vlastného štátu. Navyše na Balkáne už jeden albánsky štát existuje. Kosovo by bolo druhým. Albánci v Macedónsku či v Čiernej Hore by však naďalej boli iba menšinami... Na separatistické myšlienky by na základe tohto modelového precedensu mohli prísť aj Srbi či Chorváti v Bosne...

Belehrad má teda v Kosove legitímne požiadavky. A pokiaľ ich kosovskí Albánci tvrdohlavo ignorujú, nemožno hovoriť o žiadnej umiernenosti. Nehovoriac už o tom, že ľudské, a teda aj umiernené by bolo čím skôr priviesť k šťastnému koncu utečenecké drámy. Netreba totiž zabúdať, že asi dvestotisíc ľudí, prevažne Srbov, sa pre obavy o vlastný život stále nemôže vrátiť do Kosova.

Rastislav Boldocký