Recesia môže všetko zvrátiť

Domácim nositeľom tohtoročných prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky šéfredaktor Peter Kasalovský položil niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú priame odpovede. Cieľom je poskytnúť realistický obraz o tom, ako vnímajú hospodársku silu Slovenska tí, ktorí sa pričiňujú na svojich pozíciách o jeho životnosť, prípadne životaschopnosť.

Dnes sa vyjadruje rektor Univerzity Komenského Bratislava, prof. Ferdinand Devínsky.

1. Ako by ste charakterizovali celkové ovzdušie v SR? Čo by ste vy osobne urobili pre jeho zlepšenie?

- Celkovo ako opatrne sa zlepšujúce, aj keď mnoho ľudí stále nie je spokojných a často sa situácia hodnotí pod dojmom toho, že veľa príležitostí, ktoré doba priniesla, zostalo pre politické šarvátky nevyužitých. V každom prípade pri porovnaní s tým, čo tu bolo v minulosti, s technickým a ekonomickým vývojom, s oslobodením ducha, s postupným zánikom schizofrenického myslenia a správania sa doma tak a v práci onak, tu vidím výrazné pozitívne zmeny. Snažil by som sa riešiť najmä tie veci, ktoré spôsobujú najviac tenzií v spoločnosti a vyvolávajú nespokojnosť obyvateľov: vysoká nezamestnanosť, zlý stav zdravotníctva a sociálnej sféry, zanedbané školstvo a nedôvera v inštitúcie, ktoré majú za úlohu zabezpečovať poriadok a spravodlivosť. Isteže to nie je jednoduché a neexistujú hotové recepty, ale systematickou prácou, najmä kvalitnými pravidlami a ich dodržiavaním sa dá zvládnuť aj zdanlivo nemožné. Viackrát som tiež povedal, že ak so slobodou a demokraciou nepríde ruka v ruke aj múdrosť, zodpovednosť a spravodlivosť, tak sú akékoľvek snahy zbytočné.

2. SR zaradila agentúra Standard&Poor´s do investičného pásma. Podľa vládnych predstaviteľov by to malo prinajmenej znamenať povzbudenie zahraničných investorov v ich záujme o pôsobenie na Slovensku. Aký je váš názor na takéto predpoklady? Ako hodnotíte relatívne najnižší záujem zahraničných investorov o SR v porovnaní s takými postkomunistickými štátmi ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Česká republika?

- Budem veľmi rád, ak sa to naplní. V tejto veci som však trochu skeptický. Nie je to potešujúce, určite však môže v podvedomí investorov pretrvávať istý pocit nestability systému. Možno aj z toho dôvodu, že na rozdiel od uvedených štátov, ktorých ďalšie smerovanie je už nespochybniteľné bez ohľadu na to, aká vláda prevezme moc, nie som si istý, či sa to dá povedať aj o situácii na Slovensku. Myslím si, že obava, že nástupom novej vládnej a parlamentnej garnitúry môže dôjsť aj k oslabeniu súčasného jednoznačného trendu pripojenia sa k euroatlantickým štruktúram, môže mať u nás stále svoje opodstatnenie.

3. V najrôznejších aktuálnych hodnoteniach hospodárskeho vývoja SR zahraničnými inštitúciami sa do určitej miery oceňuje stabilizácia ekonomického prostredia. Predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry hovoria okrem iného o tom, že sa hospodárska situácia zlepšuje. Ako vy vnímate celkové výsledky transformácie? V čom vidíte najväčšie dlhy tohto procesu a možnosti zásadnej zmeny na realizáciu rozvojových programov a posilnenia domácej podnikateľskej sféry?

- Môžem ich vnímať prostredníctvom niekoľkých príkladov: udržanie menového vývoja, nezhoršovanie nezamestnanosti, vcelku úspešný predaj akcií veľkých finančných inštitúcií a verejnej spotreby - nezhoršovanie financovania vysokých škôl (dokonca tu možno spomenúť schopnosť vlády zabezpečiť svoje prísľuby o navŕšení rozpočtu pre vysoké školy o 0,1 % HDP ročne). Preto sa domnievam, že hoci transformácia neprebehla a neprebieha dostatočne razantne, predsa len prináša svoje ovocie. Za úspech považujem aj schopnosť vyplácať dlhopisy z kupónovej privatizácie, ktoré som v čase ich vydania hodnotil ako načasovanú bombu predchádzajúcej vlády pre túto vládu. Celkovo si myslím, že najhoršie obdobie má už Slovensko za sebou. Aj keď možná globálna hospodárska recesia môže všetky pozitívne predpoklady zvrátiť. Dlhy sa prehlbujú pre spomalenie privatizácie, stále pretrvávajúci demagogický prístup viacerých ľavicovo orientovaných skupín, ktoré nostalgicky spomínajú na „dobrý socializmus“, a najmä tým, že neprebehla transformácia v mysliach ľudí. Na posilnenie domácej podnikateľskej a živnostníckej sféry potrebujeme, podľa môjho názoru, najmä odstrániť byrokratické bariéry, ďalej motivovať ochotu a snahu ľudí podnikať a dať tým, čo to myslia vážne a seriózne primeraný priestor, a to v legislatíve, vo finančnom sektore, v poradenstve, priamou finančnou podporou chýbajúcich služieb a podobne. Ako nevyhnutnosť vidím dostupnosť dobrých úverov, vymožiteľnosť práva, platnosť pravidiel hry a ich stabilitu a tiež to, aby sa viac oplatilo dobre pracovať, ako byť doma na podpore.