Nežijeme len pre dnešok

Dennodenný študentský stereotyp uvádza zväčša jeho „obete“ do fádnosti s jej opisno-charakteristickými myšlienkami typu: všetko je v poriadku, nič sa nedeje, máme čas. Žijeme predsa dnes, zajtrajšok je ďaleko. A takáto pasivita sa trestá, lebo z nepravdivého oblaku ilúzií do reality ústi východisko a s ním spojený masívny nával starostí, ktorý sa do cesty stavia kdesi v prelome tretieho a štvrtého ročníka. Vraví sa mu „prah dospelosti“. V období najväčšie rozletu- neželaný kontrast tvoria školské i mimoškolské povinnosti a liberálne predstavy seriálového základu. Znenazdajky prichádza kruté stroskotanie plánov, predstáv, entuziazmu. Do jedného klbka sa zamotá stužková, maturity, „výška“, popritom snaha nezanevrieť na šport, hudbu, priateľa/ľku. Ošúchaná fonetika týchto termínov vyvoláva klam, keďže maturita to nie je len koniec strednej a svitanie na lepšie (ne)pracovné časy, je to rovnako posledná prekážka, ktorú bez odpovede na sto neprelínajúcich sa otázok legálne nezdoláte, iba ak so šťastím. Rovnako pojem stužková neznamená iba kopec zábavy, tanec, plné stoly a my pod nimi, je to hlavne kvantum energie, detailná organizácia a v prvom rade - peniaze.

Práve tie bývajú najproblematickejším a najpálčivejším problémom, keďže z finančného rozpočtu tej-ktorej rodiny toho zväčša z „nepochopiteľných“ príčin veľa nezvýši, a to je fakt, nie kontextová okrasa. Generálne vychádza tuctová stužková na 100-tisíc Sk, čo je v prepočte asi 3000 - 3500 Sk na „hlavu“, čiže dostatočná záťaž, ku ktorej však bez opýtania pribúdajú ďalšie - ošatenie, bezpečnosť, DJ, osvetlenie a kadejaké ostatné veľké maličkosti. Práve tieto dôvody nútia potenciálnych maturantov ku krajnému riešeniu: uprednostnia zahraničný výlet s mnohými výhodami (odbremenenie sa od organizácie => získanie času), a hlavne dostatok spoločne príjemne strávených posledných dní. Samozrejme, bremeno takýchto starostí ťaží iba tých, ktorí ho vzali na plecia už teraz, keďže absolútna flegmatickosť (podaktorým tak charakteristická) nechá to bremeno pokojne ležať i s vedomím, že sa poň i tak raz vrátiť musí. Práve takíto jednotlivci niekedy krvopotne (a možno nechtiac) vytvoria perly múdrosti. O jednu takúto sa postaral maturant, ktorého plány do budúcnosti časom ťažko prekročia zajtrajšok, znela: „Vy (ostatní študenti), keď prídete na ťmatúruŤ, budete celí strémovaní, no keď prídem ja, nebudem mať čo stratiť“. K nepotrebnému komentáru sa nemožno nespýtať: A majú takíto aj vo všeobecnosti čo stratiť?

Štefan Murárik

stredoškolák