Únia bez halušiek?

Komentuje Andrej Pokojný

Keď v jednej, dnes už takmer zabudnutej rozprávke, niesol Janko Hraško tatkovi na pole obed, potkol sa a všetko vylial a vysypal. Polievku späť dať nemohol, zato halušky, celé od piesku, pozbieral. Otec ho za to zdral, lebo mu škrípali medzi zubami. Klasická a obľúbená poživeň môže nabrať krátky koniec, halušky bez bryndze nie sú tie pravé, na ktoré sme si zvykli. O uznanie bryndze ako národného produktu sa totiž v rámci predvstupových rokovaní s EÚ nebudeme uchádzať len my, ale aj Rumunsko a Poľsko. Podobné to bude v prípade tokajského vína, ale to je už o inom. „Treba sa skôr dohodnúť s týmito krajinami než súperiť,“ myslí si minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Slovenská bryndza a jej poľský ekvivalent „oscypek“, vyrobené tatranskými pastiermi podľa niekoľko sto rokov starých receptov, nemusia prežiť súčasný proces vyjednávania o vstupe týchto krajín do EÚ. Postupy pri výrobe tohto mliečneho produktu na salašoch údajne nespĺňajú striktné hygienické normy, a preto pravdepodobne budú musieť zmiznúť z pultov predajní. Poľskí vyjednávači sa snažili túto obľúbenú pochúťku zachrániť tým, že ju v rokovaniach obhajovali ako národnú delikatesu. Ich snaha sa však skončila neúspešne po tom, čo nedokázali predložiť dokumentáciu, ktorá by oscypek mohla zachrániť. Negociátori zo Slovenska už predložili požadované záznamy, obsahujúce detaily o výrobe bryndze, ktorej korene siahajú až do 17. storočia. V Berlíne na 75. ročníku medzinárodnej výstavy potravinárstva Grüne Woche ponúkali návštevníkom naše potraviny a medzi nimi aj syrové korbáčiky, parenice, ovčí syr, bryndzu či žinčicu a pochutnali si na nich aj nemeckí ústavní predstavitelia. Bol to dobrý lobing aj pre bryndzu, aby nám naše halušky po roku 2004 neškrípali medzi zubami.