Ako zvládneme hendikepy

Komentuje Zuzana Krútka

Výskumný ústav práce a sociálnych vecí dostane v týchto dňoch novú úlohu - zistiť, koľko absolventov škôl odišlo a odchádza do zahraničia. Podiel absolventov na počte nezamestnaných SR bol v októbri najnižší za posledných päť rokov. Od mája do októbra sa na úradoch práce zaevidovalo 44 437 tohtoročných absolventov. Je to výsledok prijímania väčšieho počtu maturantov na vysoké školy, sprísnenia podmienok poberania podpory pre mladých absolventov a prvé ovocie celoslovenského projektu zamestnávania mladých ľudí. V akej miere odchodu za hranice, to nikto presne nevie. Jedným dychom treba dodať, že z polmiliónovej masy nezamestnaných je 124-tisíc takých, čo dosiaľ neokúsili, čo je práca. Ak si však mladý človek hneď po skončení školy nenavykne na pracovný rytmus a zodpovednosť, neskôr to ide ťažko alebo vôbec nie. Aj preto je dôležitý projekt tzv. absolventskej praxe, s ktorého overovaním začal Národný úrad práce na jeseň v troch okresoch Banskobystrického kraja. Mal by absolventom poskytnúť chýbajúce pracovné zručnosti, ktoré sú ich najväčším hendikepom. Počas praxe zostáva mladý človek naďalej v evidencii nezamestnaných, nedostáva mzdu, nanajvýš len symbolickú odmenu. Štyri hodiny denne pracuje u zamestnávateľa, ktorý za to, že sa mu venuje podľa stanoveného programu, dostáva príspevok od úradu práce.

Z 900 oslovených absolventov prejavilo záujem o prax takmer 400 a s podporou sa stretol projekt aj u zamestnávateľov. Na miesta praktikantov nastúpilo 287 absolventov a z nich len štyria neskôr odstúpili. Dnes ich je v projekte 257, tí ostatní už za krátky čas získali riadne pracovné miesto. Je tu však aj 107 mladých ľudí, ktorí záujem o prax mali, no pri všetkom úsilí sa pre nich nepodarilo nájsť umiestnenie zodpovedajúce odbornosti, ktorú vyštudovali. Je to chyba školstva, ktoré nepredvída v časovom predstihu, aké budú potreby hospodárstva a spoločnosti? Alebo rodičov, ktorí si pre svoje dieťa vysnívali povolanie bez ohľadu na okolitú realitu? Alebo doteraz neprepracovaných smerov regionálneho rozvoja, z ktorých by bolo včas jasné, o aké profesie bude v tom-ktorom regióne o 5 či 10 rokov záujem? Len čo sa stane absolventská prax povinnosťou, a vývoj k tomu jednoznačne smeruje, nebude možné uspokojiť sa s tým, že sa nenašlo miesto zodpovedajúce kvalifikácii. Bude potrebné pristúpiť k rekvalifikácii - menšej, v prípade nevyhnutnosti - aj zásadnej. Spolupráca so školstvom však bude potrebná práve tak ako so zamestnávateľmi.